Máme tu fenomén napríklad vianočných nákupov, kde mnohí sa trápia, v akej cene majú darovať dar. Je to spojené s pocitom neuspokojenia vlastných potrieb, že nebudú v očiach obdarovaných dostatočne pripravení. Pýtanie sa, či je dar primeraný a adekvátny nie je na mieste, pretože to nutne vyplýva z obdarovania z povinnosti.
Načo toto všetko? Čo patrí, aký dar teda na prvé miesto? Som pevne presvedčený, že človek sa má vnútorne stotožniť s prežitím sviatkov, a užiť si ich atmosféru a žiť odkaz sviatkov. Tak isto príležitostné meniny či narodeniny. Užiť si tú prítomnosť jeden druhého a jedinečne prežiť tie všetky pekné chvíle a okamihy. Nevieme nikdy dokedy ešte budeme na tomto svete. S niektorými ľuďmi by som tak bol ešte v kontakte, ale z dôvodu, že už nie sú medzi nami to už nejde. Môžem sa za nich len modliť a spomínať.
Neviem si to dostatočne predstaviť, čo sa toho týka, žeby som vynechal kresťanské tradície. Mnohí si ich nectia a nevážia. Proste ten čas má svoje čaro, lebo vtedy Boh prišiel na svet. Nikto iný, len Boh.
Je to jeho oslava nie naša. On sám je najdokonalejší darca, nikto iný. On sám daroval také dary, ktoré my nevieme nikdy opätovať, avšak svojim bytím, svojou existenciou a žitím tu na tomto svete so všetkým, čo máme, našimi vlastnosťami ho oslavovať. To nie sú prázdne kresťanské reči, ako si mnohí myslia. Často na takéto myšlienky si spomeniete, vtedy keď ostanete sami, medzi 4 stenami a každý jeden deň bude vnímaný azda ako neprekonateľná vnútorná ťarcha, a to všetko len preto, lebo sme premárnili možnosť duchovne sa vzdelávať a duchovne rásť.
Nik na to nemyslí, pokiaľ nemusí napríklad v mladosti, a robí veľkú chybu. Vtedy príde k tomu, že nebudeme môcť viac nikoho obdarovať, a nikto si nespomenie ani na nás s nejakou pozornosťou.
Istý môj známy, a to som celkom nechápal, prečo to robí, lebo na to nie je vôbec odkázaný, chcel zapôsobiť na jedno dievča, a chcel si požičať dosť veľkú sumu peňazí na jeden dar. Zakrýval mi to všetkými možnými spôsobmi, až napokon sa priznal, hoci ochotne som mu chcel pomôcť. Tu som išiel do rizika aj ja, pretože nie každý človek je čestný, a dokáže vrátiť si požičané. Vtedy som azda prvý raz zapochyboval o nedôveryhodnosti človeka, hneď som vedel, že niečo nie je v poriadku, a pomaly som to od neho pekne vytiahol.
Toho som sa mierne obával. Ako je veľmi zlé, keď niekto chce na niekoho zapôsobiť, a robí to dosť nevhodným spôsobom. Myslím si že viacerí s takým čosi majú problém. Takto si nezískame srdcia nikoho. To nie je pravá láska, to je nič... Prečo toto všetko robíme? Prečo zachádzame vo falošnej dobročinnosti v ukazovaní sa pred ostatnými ďaleko za hranice našich možností?
Myslím že na dokonalé opísanie nám kľudne ako pomôcka postačí Písmo Sväté, ktoré jasne definuje v čom tkvie tá láska na zemi. Láska pochádza z Boha, keď nás stvoril.
Viacerí nechcú počuť o niektorých svojich blízkych, nechcú ich navštíviť a chýba im akési prirodzené rodinné puto. Je zaujímavé, že oveľa radšej sa podelíme s niečim možno s cudzími, a teda cudzí sú nám bližší, ako rodina.
toľko by som chcel napísať záverom. Nie je to pravda, nikdy to tak nie je. Je to len akási ľudská príťažlivosť, tá jednota v rodine skutočne sa nedá ničím a nikým nahradiť. Bude to len umelé sladidlo, ale nikdy nie skutočný cukor.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
hagelslag
18. 2.febuára 2017 16:28
Čo ťa vedie k filozofií, teológií a takým duchovným hodnotám?
2
čo ma vedie? od detstva mám veľmi rád duchovné hodnoty, navštevu sv. omši, istý čas som učil náboženstvo, po študiu teologie. Všetko toto od mala ma fascinuje. samozrejme venujem sa aj iným záľubam(motorizmus, autá milujem) ale pri niektorých takýchto záľubách som cítil po určitom čase vnútorné vyprázdnenie. keď som chcel nejaký dar, nasporil som si. ale ked som ho dosiahol(kupil som si auto na 29 tku) bol som vyprahnutý. Tešil som sa, ale nebol som šťastný. tá kopa plechu ta nemôže spraviť šťastným. Materiálne veci vo všobecnosti ma nepriťahujú. Tým nechcem povedať, že unikám do sveta fantázie, vôbec nie, celkom reálne a triezvo si dokážem vysvetliť a obhájiť záležitosti týkajúce sa viery. Od detstva ma priťahovalo toto duchovné... v rodine mám 5 kňazov, milujem vônu kostola, kadidla, rád som sa zúčastnoval biblických prednášok asi 9 rokov. Zistujem neustále mnohé skutočnosti, ktoré mi pomáhajú prežit v tomto svete.... v ktorom sa neviem celkom stotožniť. Napríklad tým, že síce pracujem de facto v kuse 7 rokov, ale na rôznych miestach. vyplýva to z tej neistoty, kedy nevie azda nikto čo bude zajtra. dávam su do súvisu mnohé udalosti, ktoré mnou veľmi otriasli(úmrite spolužiaka zo seminara za tragických okolnosti) odchod niektorých knazov z knazstva, ktorých som považoval za perlu. dalej čo ma k tomu vedie? to že som pochopil, že mnohí ľudia sú dosť plytkí a nechcú sa zamýšľať nad svojím vnútrom, a preto máme samovraždy tínedžerov(i ked v zriedkavej forme, moj spolužiak na základnej sa obesil cez vianoce 2006, mal som vtedy 20 rokov) videl som tú plytkosť a neschopnosť spracovať mnohé zložité životné udalosti, ktoré osoby bez vnútornej duchovnej rovnováhy prameniacej z viery v Boha nedokázali. asi toľko.... pozdravujem ťa
3
Jasné, všetko je to v poriadku čo si napísal, len som premýšľal, či sa ti nestala nejaká vážna udalosť v živote, kvôli ktorej si prešiel na vieru, ale vidím, že si tým obklopený už od detstva. Tiež by som chcel žiť aj duchovne, len nemám k tomu ani základy, nebol som krstený, v kostole som v živote nebol a nejako ma to ani neláka, pre mňa tá viera znamená pokora, ktorú celý život postrádam. Sa mi páčia tvoje blogy a písanie už len z dôvodu, že z teba plynú skúsenosti narozdiel od Zaja, ktorý je arogantný...v tom je ten sakramentský rozdiel. Auto ťa bude tešiť len keď s ním budeš jazdiť, ale život ťa bude tešiť, keď to budeš mať usporiadané v hlave
4
presne si to vystihol bratm. povzbudzujem ťa v konaní dobra v tejto spoločnosti.
Napíš svoj komentár