Pokračujem v mojich úvahách.
Musíme tu zdôrazniť, že za každým jedným treba hľadať spravodlivosť. Hoc by si si požičal od kohosi aj jedno euro, morálnou povinnosťou tvojou je vyrovnať, napraviť svoju podlžnosť. Neplnenie si svojich vyššie uvedených povinností môže mať za následok straty nejakého kamarátstva, pretrhnutie nejakých väzieb, ktoré potom neskôr môžu bolieť, a nie vždy sa dajú odvolať a napraviť.
Nevrátenie čohosi osobne považujem za predstupeň krádeže. A to je zle! Koľkí na podlžnosti zabúdajú. Tu sa jasne v úmysloch a skutkoch dobre zviditeľňujeme, že aké charaktery sme. Tým nechcem nikoho nedajbože moralizovať, ale musíme uznať, že v prvom rade je dobré a správne vybaviť akúkoľvek podlžnosť, aby sme nikomu nič nedlhovali.
Aby človek mal predsa kľudný spánok. Vyžaduje to jednak spravodlivosť duchovná, od Boha, a v takej istej miere aj morálna. Považujem za veľkú nezodpovednosť a darebáckosť toho, ktorý vedome zanedbáva túto morálnu povinnosť. Nemám rád nijaké podlžnosti.
Mám osobne takú zásadu, že dôležité veci vybavím hneď ako sa dá, a nikdy to neodkladám na pozdejšie. Nemám proste rád to napätie, ktoré vzniká v človeku. To napätie na druhej strane je aj dobré, prospešné, užitočné, a to preto, lebo na človeka pôsobí ako taký index povinnosti, ktoré si musí ešte splniť, a až vtedy môže sa pustiť do iných projektov a podobne.
Keď si človek zvykne zatajovať niektoré skutočnosti, dostane nálepku človeka, ktorý nie je čestný, s ktorým viac razy netreba mať nič dočinenia. Viem, že nie každý je vychovaný dobre, a nie každý chce len to najlepšie pre toho druhého, ale tu sa odkrývajú charaktery, a na povrch vypláva zmýšľanie mnohých sŕdc, presne ako sa to opisuje aj v Písme Svätom.
Čestný a charakterný človek si vyrovná nejaké tie podlžnosti, pretože tak to má byť podľa prirodzeného poriadnu sveta.Tu vždy ide o úmysel. Boha nikdy neoklame.
Kto raz poruší tieto pravidlá spadajúce do kategórie morálnych, hrozí tu veľké nebezpečenstvo, že taký človek je už dostatočne prekuknutý, a nikto mu nebude dôverovať a ani nikto mu nič v najbližšej dobe nezverí.
Ak sa vrátim k pôvodnému, čo som začal písať, nemám veľmi rád, keď v médiách pýtajú od ľudí akoukoľvek formou nejakú finančnú pomoc. Keď som niekomu napríklad vonku mohol, snažil som sa aspoň trochu pomôcť. No na druhej strane pripadá mi to dosť netaktné. Nik síce nie je povinný prispieť, ale ten vnútorný duchovný nátlak je evidentný. Môj pohľad je taký, že ja osobne to považujem za individuálnu záležitosť každého človeka. Neviem si predstaviť, žeby som o niečo takéto kohosi žiadal. Moja základná vlastnosť je veľmi jednoduchá, a pokúste sa ju osvojiť aj vy.
Čo tým chcem povedať? Aby ani nás nikto nezneužíval, ale aby ani my sme nepodľahli tomu, že budeme robiť ústupky, alebo že budú nejaké výhody ponúkané nám.
Ja výhody nechcem nikdy. Buď niečo mám normálne, alebo ak mi je niečo podozrivé, aj keď v dobrom, nesnažím sa to prijať, než by som z toho mal možno bočný úžitok.
Záverom asi toľko. Keď na niečo nemám, tak sa do toho nepúšťam. Tu vznikne problém. Mnoho ľudí chce zapôsobiť na druhých, vytiahne také karty na stôl(myslím toto alegoricky samozrejme), s ktorými v súkromí nikdy nehrá, a nepozná riziko. Menej je vždy viac. Samozrejme nechcem tu teraz rozoberať nejaké finančné záležitosti, hypotéky, úvery a podobne. Jedná sa o princíp, že človek si nepremyslí hneď, čo chce vlastne robiť, a potom keď cíti, že sa mu to nejako vymklo z rúk, hneď prosí doslova hocikoho o radu. Nie je to správne.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár