S tým súhlasím, ale na druhej strane človeka nič nesmie zotročovať. Ani dobro, ani zlo. Ani prílišný liberalizmus, ani nejaký ortodoxný dogmatizmus. Ani hmotné dary, ani nejaké odriekanie, keď cítime nedostatok. V každom treba vidieť nejaký význam pre spoločnosť a podľa toho sa aj riadiť.
Nemám ani rád, ako hovorím, keď niekto chce silou mocou brnkať na city. Na jednej strane ti ktosi chce podať pomocnú ruku, na druhej strane podáš malíček a stiahne ti celú ruku. Takéto správanie veľmi odsudzujem, pretože práve tam sa stráca tá prvotná šľachetnosť nahradená len nejakým ziskom, hoc ten zisk nesmeruje pre neho samého, ale pre druhého. Zbytočne to predovšetkým odcudzuje blízkych ľudí.
Nechcem sa dotknúť nejakých verejných zbierok, pretože som si istý, že človek pracujúci odvádza relatívne dosť vysoké dane, a o tých, kde skončili v akých rukách a komu pomohli, alebo kto sa vlastne obohatil sa len ťažko zisťuje. Na druhej strane si musíme dobre premyslieť, čo chceme podporiť, a či sami nato máme.
Mnoho ľudí sa púšťa do realizovania mnohých dobročinných akcií, uverejňuje sa, koľko sa vyzbieralo v nejakej relácii na podporu toho a toho. Je to chvályhodné, ale na druhej strane mne to celé pripadá ako príjemná, osobná mediálna prezentácia bohatých ľudí, ktorí síce dajú, poskytnú to síce zadarmo, ale nie bezplatne. Platí sa inou menou. Prestížou, nejakou krátkodobou slávou, ale predsa. Lichotníctvom. Pýtam sa načo toto všetko je.
Odsudzujem televízne spoty, podobne to vnímal som aj cez rádio, ako pýtali nejaké financie prostredníctvom vysielania. Teda aby ich ľudia podporili. Nehovorím, že sa do toho vyznám, nechcem to moc rozoberať, ale pokiaľ skutočne nejde o život, odsudzujem také čosi.
Buď na to máš samostatne, alebo potom sa skutočne netreba hrať na nejakého dobrodinca, ktorý síce obdaruváva rád, ale nejde to z jeho vlastného vrecka, a nepúšťaj sa do odvážnych projektov. Spoliehať sa na cudzie zdroje môže byť často zdroj nepochopenia a mnohých konfliktov. Nemôžeme sa predsa len pudovo spoliehať, že keď sa pustíme do nejakej dobročinnej akcie, že to predsa ľudia okolo mňa celkom poľahky vyriešia a finančne vykryjú. Tu vidíme chybné vnímanie spoločnosti, že niekto musí všetko a niekto len niečo.
Potom na druhej strane máme tu fenomén duchovného teroru, kde nejakým diktovaním si svojich podmienok manipuluje dotyčný s citmi toho druhého. Je úplne jedno, či sa to deje niekde na duchovnom cirkevnom poli, alebo je to v záujme občanov v spoločnosti a podobne.
Musíme si uvedomiť dobre životné hodnoty a tiež to, že niekedy je menej viac, a za každú cenu nemusím mať čosi, čo možno ani nepotrebujem.
Na záver azda len toľko, že je dobré vychovávať seba samých. Často vidíme, že ľudia, ktorí majú minimum prostriedkov sa dokážu rozdeliť s tým málom čo majú.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár