Častokrát to vnútorné zranenie vôbec nekorešponduje s odkazom nejakej dobročinnej akcie. Ľudstvo, spoločnosť, ktorá sa nachádza v stave pomoci núdznosti nepotrebuje len tie materiálne základy, lebo tie sa pominú, a na ne sa nedá stavať.
Tak ako napríklad, nechcem písať extrémne prípady, ale sú napríklad profesie, ktoré keď zo strany subjektu nie sú celkom pochopené a stotožnené, dokážu narobiť oveľa viac zla ako úžitku. Uvediem tu ilustračný príklad, aby som toto bližšie vysvetlil.
Napríklad ak niekto sa trebárs stal právnikom, lekárom atď, mám teda na mysli vysoko vážené a dôležité profesie, ktoré sú svojou povahou a poslaním veľmi náročné odvetvia práce. Ak to robí vyslovene pre peniaze a materiálne zabezpečenie, veľmi si zmýlil svoju profesiu, pretože ak niekto chce byť ekonomicky činný, na to sú iné odvtevia, kde nejaký veľký zist nebude nikomu tŕňom v oku.
Napríklad ak podnikateľ trebárs vykazuje trebárs veľký zisk, a pričinil sa o to on svojou šikovnosťou a nevyužíva prehnane nejaké výhody, ktoré ponúka táto spoločnosť, nie je chamtivý, a všetko vybudoval na základe vlastnej usilovnosti, statočnosti a spravodlivosti, a nie na úkor ľudí, ktorí si musia odoprieť niečo a to len v prospech nejakej spoločnosti alebo jedinca, tak potom je to správne. Tu sa nikto nebude pýtať a brnkať na city, kto má aký majetok, a podobne. Práve toto je tŕňom v oku mnohým, a to len preto, lebo za nejakým krásnym životom možno nevidia, že ten človek kedysi sa veľmi trápil, a na všetko potreboval len čas, potreboval veľa driny, veľa trpezlivosti pri nejakom odmietaní, a statočnosť, vytrvalosť.
Nie všetko totiž, čo nevidíme nie je skutočné. Aj v prírode, ak budeme všetko pozerať len ľudskými očami, ďaleko to nedotiahneme. Aj pole, ktoré bolo práve poorané a práve boli do poľa na jar zasiate semená, navonok okrem zoraného nevidíme nijakú prácu. Tá práca ale sa skrýva pod povrchom, ktorá pomaly vyrastie, ktorá postupne prinesie svoje plody, len na všetko treba čas.
Jedná sa tu o to, že človek, ktorý nemá v sebe vypestované určité duchovné hodnoty, presne tú dobročinnosť, tú pudovú spravodlivosť, nemôže byť dostatočne zrelým právnikom, pretože na základe svojich odborných vedomostí nadobudnutých z náročného štúdia je práve on tým rozhodujúcim prvkom, ktorý rozhodne v prospech niekoho, alebo neprospech niekoho. To je tak vážne povolanie, že to nutne vyžaduje pokoru a božiu múdrosť.
Je pekná prosba v spoločných modlitbách veriacich... osvecuj Bože členov zákonodarných zborov, aby vždy rozhodovali spravodlivo a múdro....
Sú právnici, ktorí svojou šikovnosťou dokážu napríklad zvrátiť veľmi kvalitne nejaký súdny proces ale pripomínam že v prospech pravdy a spravodlivosti, kde na začiatku jestvovali nejaké pochybenia, či sa v danom procese rozhoduje spravodlivo alebo nie. Toto je veľmi dôležité, aby bola tá miera spravodlivosť zachovaná, a konalo sa v prospech pravdy a pomoci tým, ktorí to potrebujú. Tak isto ako ďalej opisujem, niekto chce byť lekárom skutočne preto, lebo túži vo svojom vnútri liečiť ľudí a takto im skvalitniť život.
Niekto zas ale chce byť lekárom, ale robí to viac menej preto, lebo je to veľmi dobre platené odvetvie, kde sa dá dobre zarobiť a zbohatnúť. Takáto motivácia je často chybná, pretože aj tu sa koná istá nezištnosť, a to taká, že pre toho lekára je pacient prvoradý. Len dôležitá je motivácia. To sa týka všetkých odvetví života, a tak postupom rokov, kto pracuje v tej a tej profesii vieme dobre, že niekto to robí len pre peniaze a pre prestíž, a pre niekoho je to skutočne poslanie, a v práci často ide za hranicu svojich možností.
Už Písmo mi spomína, že lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Starať sa o niekoho je veľkou morálnou cnosťou a hodnotou v očiach Boha. Boh vložil do každého človeka za normálnych okolností isté kvality, ktoré človek má využívať a rozvíjať. Kto spozoruje ich na sebe a pracuje na sebe a zdokonaľuje sa, robí zo seba ozdobu v božích očiach, ktorá skrášľuje tento svet a robí ho lepším.
Nehovorím, že človek pri výkone svojej práce sa má zodrať, ale keď človek robí srdcom svoju profesiu, skutočne je vidieť. Tá radosť, to pozitívne myslenie, to dobré nakazenie ľudí okolo seba svojou odvahou, dravosťou, svojím šarmom naozaj cítiť.
Na záver by som chcel to zhrnúť asi takto. V dobročinnosti niekedy zachádzame aj ďaleko a to tak, žeby sme nenadržiavali bohatému, ale ani chudobnému. Pri nejakom procese musí ísť spoločenský status bokom.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár