Dobrota je veľmi ušľachtilá vlastnosť, ktorá žiaľ je veľmi zneužitá, využitá v dnešnej dobe, a celkom isto nepochopená. Vnímaná niekedy, vyslovene ako prejav ľudskej slabosti. Áno, aj takéto definície môžu odznieť.
Ako teda spomínam v mojom komentári, tak dobrota v pravom zmysle slova nemôže byť nikdy prejavom naivity, a vonkoncom nie hlúposti. Hlúpy človek sa predsa nespráva ako dobrák. Ba dokonca písmo sväté, biblia, priamo opisuje človeka, ktorý sa správa ako hlupák, a človeka, ktorý vie uvažovať, a správa sa ako múdry muž. Je to v spojitosti so situáciou, kedy hlúpy muž si postaví dom na piesku, ale múdry muž postaví si dom na skale.
Kto má pevné základy a vie rozmýšľať, dobrota u takého nikdy nie je prejavom naivity, a vonkoncom nie hlúposti.
Žiaľ, v dnešnej spoločnosti máme tendenciu všetko vidieť v negatívnom slova zmysle. Denne počúvame zlé správy, a myslíme si naozaj, že človek sa azda bojí vyložiť nohy z domu, pretože naozaj okolo všade číha nebezpečenstvo.
Prejavuje sa to rozličnými spôsobmi. Nemôžeme si dovoliť nechať nezamknuté auto, hoci sa nachádzame len dva metre od neho, a odskočíme si preč na chvíľu. Dobre vieme, že mnohí podcenili podobné situácie, a skončilo to veľmi nešťastne, a človek sa niekedy dá, alebo nedá poučiť, ale niektoré situácie sú proste jedinečné, teda niečo také sa proste nedá ešte raz zopakovať, mať druhý pokus, niečo spraviť na druhú šancu, kedy človek sa ocitá zoči voči nejakej nepríjemnej situácii a podobne.
Alebo uvediem iný príklad, kedy bez dozoru nie je dobré, žiadúce, nechať osobné veci, ako trebárs takú peňaženku, alebo mobil. Je jedno koľko korún máme v peňaženke, jedná sa o princíp, že obsahuje niečo, o čo samozrejme nechceme prísť, možno aj malú hodnotu, ale pre nás veľkú hodnotu, a bolo by zlé, keby sme čosi stratili.
Človek často niekomu pomôže, ale ten si to neváži. Pretože sám nedostal primeraný základ lásky, ktorý by bol schopný v ňom túto formu daru spracovať.
A teda čo môžeš čakať od takého človeka? Človek prejavuje dobrotu, ale uvedomuje si, že jeho dobrota môže byť za istých okolností zneužitá pre prospechárske ciele, ktoré sa snažia vyťažiť maximum. koment predo mnou spomína, citujem, že...
"Spoločnosťou sú vnímaní ako naivní idioti a len málokto im verí."
Záverom v tomto dlhšom odstavci spomeniem ešte čosi. Áno, ale ozaj veľmi záleží v akej spoločnosti sa pohybujeme, a prečo sme práve tam. A či teda nemáme možnosť predsa zmeniť tú danú spoločnosť. A tu je problém, že zostávame práve tam, skadiaľ by sme sa v záujme zachovania vlastného duševného zdravia mali čím skôr odpratať preč, pokiaľ nie je príliš neskoro.
Dovtedy budeš niekomu prejavovať svoje služby ochotne, budeš robiť nadčasy, vykonáš celkom vďačne a ochotne prácu aj za toho možno lenivého a neschopného, alebo menej schopného druhého, pokiaľ v praxi sám nezistíš, že v jeho očiach nie si vôbec ten, ktorý naozaj si, a oplývaš istými charakteristickými črtami, ktorými naozaj oplývaš, a teraz ich vymenujem.
Si užitočný, šikovný, starostlivý kolega, napríklad vo vzťahu k práci, ale v podstate ťa berú ako lacného jožka, ktorý spraví všetko čo im kto povie, a bude tancovať, ako pískajú oni. Tento týždeň akurát som sa bavil presne na túto tematiku. Skús sa zamyslieť či tomu nie je tak, napríklad aj v tvojom prípade, ak náhodou opisuješ svoj stav, poprípade to píšeš v roviny všeobecného uhla pohľadu. Neviem presne teda či to myslím osobne, a máš takúto skúsenosť, alebo si to naozaj konkrétne a reálne zažil. Azda toľko môj pohľad.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár