Aj napríklad na občianskej výchove celkom chválim, kedy sme mali niektoré témy na učenie, skôr by som povedal, že celý ten predmet slúži k tomu, aby človek sa formoval v ľudskosti, k hodnotám, a podobne. To už poznáme približne tieto pojmy, nikomu prakticky to nie je neznáme, ale oveľa ťažšie sa dá rozprávať o niektorých témach, ktoré možno nepovažujú mnohí za potrebné. Napríklad sa jednajú o niektoré citlivé témy, ktoré zasahujú možno až príliš do akejsi filozofie, alebo psychológie duše človeka, a málokto je naozaj ochotný sa podeliť s so svojimi skúsenosťami, a málokto je ochotný, alebo by som skôr povedal schopný otvoriť sa niečomu takému.
To prináša pravda do života isté obmedzenia, a ako príklad by som spomenul pracovný život. Kedysi bolo normálne, že človek proste chce priniesť aj isté inovatívne riešenia, ktoré by naozaj mohlo dopomôcť akosi k vzájomnej spolupráci aj na tej báze, že človeka to stmeľuje, že vidí proste zmysel svojej práce, ktorá ho napĺňa aj teší. Niekto povie, že ako ma môže napĺňať a tešiť práca. že je to prehnaný názor. Práca je predsa na to, aby som sa uživil. celkom s týmto názorom prirodzene súhlasím, nakoľko už niekoľko rokov pracujem, a dá sa povedať, že síce som pracoval na mnohých miestach, a prebíjal som sa ako som najlepšie vedel, a nebolo to vždy to najjednoduchšie riešenie, nebolo to vždy príjemné, predsa za tým všetkým som videl zmysel toho, že zas sa na niečo priučím, a v niečom sa posuniem vpred.
Lenže ľahko sa povie, že niečomu sa priučím, a posuniem vpred, keď človek možno zaznamená hanbu na svoj účet, a niekedy sa nevie celkom isto ľahko vymotať z danej šlamastiky, a najradšej by sa videl niekde inde, všade možno inde, len nie tam, kde sa azda nachádza v tomto čase.
Práve preto nie je celkom jednoduché povzniesť sa nad negatívami, pretože hocičo človek, tak poviem, dobabre, nechce to pokaziť, predsa sa mu rapídne zníži jeho sebavedomie čo sa môže celkom kľudne podpísať pod to, že bude síce možno oveľa väčšej miere pozorný, bude sa snažiť a dávať pozor, predsa len stratí celkovú chuť, a môže to skončiť azda aj odchodom z toho miesta, pretože mu to všetko pripomína možno ten neúspech. Človek nikdy nevie, čo sa v tom druhom človeku odohráva, a práve preto človek niekedy naozaj môže dostať depresiu z toho, čo nedosiahol. Obyčajne sa to deje pri niektorých ľuďoch, ktorí azda prehnane sa snažia z nejakého bližšie nešpecifikovaného osobného dôvodu napríklad byť akýmsi perfekcionistickí, všetko pravda chcú ovládať, zvládnuť, radi možno preberajú zodpovednosť aj za druhých v tom zmysle, že sa stanú akýmisi vedúcimi funkcionármi čohosi, kde mám veľkú zodpovednosť, a teda som v akejsi prvej línii, kde je všetko len na mne. A práve preto, keď sa niečo zosype, možno aj niečo, čo je zanedbateľné, obyčajne si to človek akosi viac berie k srdcu, a zamýšľa sa nad tým, prečo niečo nespravil lepšie, než by mohol, nehovoriac o to, že možno nie stopercentný, ale daleko viac ako stopercentný výkon podal, len problém je, že málokto si to všimol, pretože obyčajne všetko už pravda berieme ako niečo automatické, a mohol by som takto ďalej ešte menovať.
Záverom poviem toľko, že práve v takýchto ľuďoch nie je jednoduché, ako spomínam v nadpise článku povzniesť sa nad negatívami, kedy ľudia cítia v niečom akúsi ťažobu a prísnu sebadisciplínu a preberanú zodpovednosť. Toľko som chcel napísať v tomto článku. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár