Mnohí si myslia, že viera, ktorú mi prezentuje kresťanstvo, teda tí mnohí, ktorí tomu neveria, a tomu samozrejme nerozumejú, sa cítia ako elita. Oni proste ničomu nemusia veriť, pretože ich racionálne zmýšľanie je veľmi obmedzené na to, čo vidím, čo cítim. Čo si myslím, a predovšetkým to, čo je pre mňa, ako individualitu jedinečné, to, čo je prirodzené, čo je normálne. Evolúciu v zásade odmietam, pretože je to v rozpore s biblickým učením, ktoré bolo napísané pod vplyvom Ducha Svätého, a tam sa nikde nepíše o evolúcii.
Nechcem príliš zachádzať do týchto debát, pretože viem, že ako teda spomínam začiatkom, ľudí oddávna fascinovalo všetko možné, čo hraničilo napríklad so zdravým rozumom, a nie len tak ľahko si to vedeli predstaviť. Možno ich priťahovalo ešte viac to, ako si niečo nevedeli predstaviť, a možno čím absurdnejšia tá predstava v ich fantáziach vznikala, tým lepšie pre nich.
Snáď nikomu nie sú cudzie nejaké historky, kde niekto zazrel nejakého ducha, a je o tom stopercentne presvedčený. na druhej strane, aj keby som sa mal na to pozrieť veľmi prísnym kritickým pohľadom, vylúčiť to nemôžem, pretože podľa Písma Svätého duchovia existujú. Dan 3, 57-88. jasne hovorí, velebte pána pokorní srdcom, velebte Pána duchovia a duše spravodlivých.
Približne v týchto biblických súradniciach nájdeme odpoveď na tieto otázky. Aby som to ale poňal zo všeobecného uhla pohľadu, povedal by som približne toľko, že je potrebné vedieť, že niečo ma predsa len presahuje také, čo neviem proste dokázať, a stále sa človek k tomu vracia. Nie na všetko predsa jestvuje pádna odpoveď, aj keď je veľmi ťažké napríklad vyznávať niečo, čo si viem teda len veľmi ťažko predstaviť, možno si to neviem ani abstraktne predstaviť. Nejedná sa to ani o to, či človek má nejakú predstavivosť, fantáziu, či má nejaký svoj vnútorný svet, v ktorom sa cíti v bezpečí. V podstate každý z nás má svoj vnútorný vlastný svet, kde sa teda cíti v prvom rade istým, kde je tvorivým, a kde je naozaj tým, čím je, a nepotrebuje si nič pred niekým iným dokazovať.
Dokazovanie si pred niekým je v podstate hranie akéhosi divadla, kedy človek odmieta prijať svoju ľudskú dôstojnosť, a práveže ju takýmto spôsobom dosť znevažuje, a teda chce sa na niekoho podobať. Nie jeden človek preto sa takto samého seba zhadzuje.
Ak by som pred záverom odpovedal na otázku z ankety, prečo som presvedčený o tom, že mám pravdu, poviem len toľko, že nemusím vo svojej viere nič dokazovať, pretože ona je ťažko pochopiteľná rozumom, ale zato otvára srdcia tak, aby racionálne zmýšľanie niekedy ostalo bokom, a do toho všetkého nastúpila láska.
Záverom poviem toľko, že každý raz spozná vo večnosti pravdu, ktorú nenašiel ešte na tomto svete. O tomto som presvedčený.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár