Včera večer, keď som konečne si našiel čas, našiel som jeden blog, na ktorý teraz budem po druhý krát reagovať, pretože to považujem za vhodné. Nebudem ale teraz konkrétne reagovať na to, čo som sa dočítal na tom danom článku. Myslím si, že som to vyslovil a vyjadril v mojom predchádzajúcom piatkovom úvodnom blogu. Ten blog nie je zlý, ale je veľmi nesprávny, a dosť zavádza, a teda pokúsim sa na to reagovať.

Je isté, že bez konštruktívnej kritiky sa naozaj nedostaneme nikam, a to platí vo všetkých smeroch a oblastiach života kde sa nachádzame. Vieme ale dobre, že v súčasnej dobe, kedy je zvlášť mať veľmi potrebné prácu, pracovať, nemôžeme si napríklad dovoliť akosi skritizovať nášho takpovediac chlebodarcu, toho, ktorý nám naozaj pomáha. 

Nechcem napísať slovo, ten, ktorý nám dáva prácu, hoci logicky by to mohlo vyznieť, ale mňa zaujíma ten princíp, kedy človek nie na základe vlastnej iniciatívy sa má dobre. Áno, vykonáva prácu, ale je to len vďaka komusi, kto má možno niečo navyše, má nejaké bonusy, a práve vďaka možno jeho akejsi ekonomickej dobročinnosti vie sa nejakým podielom, isto nie nerovným, to je celkom logické, rozdeliť s tým, čo má, na nejaké primerané podiely. 

Nemusia byť nutne akosi logicky spravodlivé, pretože vieme, že vo svete je už akosi pojem spravodlivosť, alebo delenie rovným dielom niečo ako hanlivá nadávka, ktorej sa mnohí stránime, a pritom predsa o nič také zvláštne nejde.

Ako teda píšem v nadpise článku, chcem sa zamyslieť, či je možná kritika bez poznania. Či je možná kritika bez akéhokoľvek najmenšieho poznania, bez drobného čo i len poňatia. To znamená, že kritiku nemôžem vzniesť voči tomu, koho dobre nepoznám, pretože nemôžem s ním teda na základe ťarchy dôkazov, alebo akejkoľvek odbornosti ísť do kontaktu, pretože ma môže ako píšem, premôcť faktami a dôkazmi, ktoré majú výpovednú hodnotu.

Väčšina kritiky je vznesená voči takému komusi, človeku, subjektu, môžeme si to nazvať ako chceme, na ktorý hľadíme zvonku a nie zvnútra. To znamená, že dobre sa kritizuje u toho, ktorý nemá záujem o akési priloženie ruky k dielu, ktorý nemá záujem o nejaké vylepšenie, menšiu zmenu, ktorá celkom isto môže mať pozitívny ohlas.

A niečo také sa predsa deje aj ohľadom biblie, ohľadom teológie. ohľadom filozofie, ďalej duchovného života ako takého, ktoré, sa nedajú celkom isto na stopercent podložiť nejakými faktami a empirickým skúmaním a poznaním.

Je isté, že niečo také vždy bude podliehať akémusi pochybeniu, ale to môže byť len niečo ako domnienka, hypotéza kohosi, čo si niekto len myslí, ale za to nemusí celkom isto byť na správnej ceste. 

Voči tomuto samozrejme vznikajú aj vo svete isté inštitúcie, ktoré v rámci akejsi administratívy proste ustanovia úrady, práve preto, aby sa zaviedol jednotný poriadok, v stanovách ktorých bude jasne určené, čo sa smie, čo sa nesmie, čo je ešte prípustné, v akej miere, a za akých okolností čo konkrétne bude platiť, alebo čo nebude platiť, či je prípustný súkromný výklad, a na to by som sa chcel upriamiť, pretože...

A to chcem spomenúť na záver, druhý Petrov list, teda súradnice 2Pt 1, 20 ktorý hovorí, citujem... "predovšetkým však vedzte, že nijaké proroctvo v Písme nepripúšťa súkromný výklad.

Ešte by som záverom odkázať blogerovi chcel toľko, že pri akýchkoľvek rozhodnutiach sa zaiste vzýva Duch Svätý, ktorý je prameň múdrosti.  

 Blog
Komentuj
 fotka
nerwous15  6. 10. 2019 10:54
Je uplne jedno kto to je, kritizuje sa praca daneho cloveka, nie clovek samotny, takze ti tuto epochu o nicom skratim, "vobec to nesuvisi, takze JE TO MOZNE"
Napíš svoj komentár