Trochu odbočím od mieneného cieľa môjho článku, a chcem nadviazať na moju predchádzajúcu myšlienku z tohto úvodného odstavca, a teda musíme sa na veci pozerať objektívne, pretože dážď je potrebný pre úrodu, najmä na jeseň. Kto to nevníma z poľnohospodárskeho vnímania agrotechnických postupov a termínov, azda len ťažko ocení toto počasie, o ktorom samozrejme netvrdím, že je ideálne napríklad z hľadiska výletu do prírody, nejakej prechádzky alebo inej aktivity, vďaka ktorým je dážď naozaj hodnotený ako rušivý element, čo teda samozrejme nechcem popierať, ale ako píšem, všetko je uhol pohľadu. Ale je potrebný pre iné účely, a teda vidíme, že na všetko sa dá pozerať z rozličných uhlov pohľadu, pričom v každom jednom sa dá nájsť pravdivé tvrdenie.
Trochu som si teraz preklikával moje fotky, a našiel som si fotku ako sedím v bratrancovej novej sedmičke a bratovom ceelku, takže trochu napíšem k mojim foktám akýsi kritický komentár na objasnenie.
Je možné byť od niečoho odosobnený a pritom nepotláčať vlastné túžby? Pokúsim sa nateraz k tomu vyjadriť, ale budem písať všeobecne.
Tento týždeň som sa zúčastnil na autosalóne v Nitre, a bol som veľmi rád, pretože na to chodím každoročne, teda od istej doby, a vždy sa na to veľmi teším. Teším sa, kedy proste zažijem atmosféru, ktorú nezažijem na kompom, nezažijem ju vo svojom prostredí, a tá proste je jedinečná, dotvára celú tú akciu, a človeka to napĺňa istou dávkou spokojnosti.
Mnohí z nás všetko chcú tu a teraz. Alebo tak, že to, na čo nemám, nebudem predsa po tom túžiť, ani sa tým zaoberať. Práve toto je omyl, pretože viacerí niečo kritizujú najmä preto, lebo vedia, že niečo nikdy nedosiahnu.
Vedia, že niečo nedosiahnu, aj keby neviem koľko mali na to času. Nedosiahnu, aj keď vedia, že môžem sa snažiť, a dosiahnuť niečo paralelne, možno to nebude mať až taký efekt, ale musíme robiť niečo pre efekt?
Potláčať vlastné túžby, byť alebo nebyť od toho odosobnený. Ide to spolu? Každopádne riešenie, alebo teda koreň veci sa nachádza inde než si myslíme.
To, načo nemám, nebudem sa tým zaoberať, pretože to nemá význam. Ak by som to mal takto chápať, azda zbytočné by bolo ísť možno raz ročne na nejakú atraktívnu výstavu. Azda takto môže znieť heslo človeka, ktorý sa snaží hrať na akéhosi zástancu realistického ponímania sveta, že teda dovolím si len to, čo si dovoliť môžem, a nebudem o niečom snívať, čo azda mať nikdy nebudem. Nebudem tu teda písať o tom, že vlastnou iniciatívou je možné veľa. Isto nie všetko, to by som nepovedal.
Obávam sa že kritika bez akéhokoľvek poznania nie je možná, a deje sa to len preto, lebo dotyčný skrýva možno akúsi formu závisti, to, že nedokáže sa niečomu prispôsobiť, a tak veľmi by chcel. Dá sa od toho odosobniť, keby človek si dobre uvedomil, že niečo sa mňa netýka v takej miere, ako sa to týka toho druhého, ktorý z niečo čerpá úžitok, ktorý ja nemám.
Záverom poviem toľko, že mnohí kritizujú nie preto, aby kritikou smerovali k akémusi dosiahnutiu lepšieho výsledku, ale preto, lebo chcú maskovať azda vlastnú neschopnosť, možno neochotu alebo lenivosť v napredovaniu k niečomu, čo ho môže v každom smere obohatiť.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
patrixo
5. 10.októbra 2019 14:51
je mozne poznanie bez kritiky?
2
@patrixo jejej, dobrééé myslím si že nie, pretože poznanie nadväzuje na akési kritické myslenie, to znamená, že poznávam na základe skúmania, preskúmania, ktoré vždy podlieha kritike, teda akémusi spochybňovaniu môjho úsudku
Napíš svoj komentár