Púšťam sa s radosťou do písania už deviatej časti tohoto článku, a som veľmi rád, pretože takéto témy ma vyslovene povznášajú, aby som si oddýchol. Tento týždeň nebol o nič menej hektickejší, hoci som to mierne prehnal. To si priznávam, to viem len ja, a práve preto to dávam do súvisu, že kritika je možná aj vtedy, nechcem povedať že len vtedy, ale aj vtedy, keď niečo ešte ani vopred nepoznáme, ale máme sa k niečomu vyjadriť na prvý šup.

Toto isto poznajú napríklad krízoví psychológovia a podobne, ktorí majú veľmi ťažkú prácu. Neviem či niekto medzi nami taký je, asi nie. 

Dnes by som chcel povedať niekoľko súvislostí. Každý z nás v sebe nosí nejakú osobitosť, ktorá je len jemu vlastná, a vie dobre, že len on skrýva práve tie dané limity, poza ktoré sa dajú, alebo nedajú prejsť. Len on vie, čo všetko to obnáša, kedy je dovolené niečo kritizovať v tom naširšom uhle, slova zmysle, čo všetko musím spoznať, čím všetkým sa musíme prebrodiť, aby sme vyplávali na ten pomyslený náš breh istoty, ktorý každý z nás podvedome hľadá.

Problém náš je ten, že nie sme schopný akejsi empatie. Prejavuje sa to tak, že môžeme pozorovať u všetkých vekových kategórii prejavy agresivity, proste človek akokeby odhodí konečne tú masku, ktorú skrýva pred svetom. Teda jedná sa o to, že všetko posudzujeme tendenčne subjektívne, a táto cesta nevedie nikam. Apropo, je to len maska? Ako to teda môžeme nazvať.

Človeka vie vytočiť veľmi veľa vecí, ale ešte viac, kedy sa bez akéhokoľvek záujmu naozaj zasahuje do jeho vnútra. Vtedy, kedy sa cíti osamotený so všetkým, čo to obnáša, a koniec koncov to on tak chcel, je mu to vlastné. Práve preto vieme, alebo lepšie povedané nevieme pochopiť tie staré známe slovo, čo je teba do mňa, čo sa do mňa staráš. Nevyvinutí jedinci nerozumejú, že tieto slová, podobne ako slová osobnej vzbury a podobne nie sú prejavmi nejakej infantilnosti, ako to možno chorobne pozorovali niektorí pisatelia a podobne, ale je to práve ten čistý prejav ich najhbšieho vnútra, ktoré ešte nie je napadnuté neblahými vonkajšími vplyvmi. 

Práve preto niekto podráždene reaguje na kritiku, ktorá síce prichádza možno celkom isto objektívne, to nepopriem. Kritika je veľmi dobrá, aj tu na birdzi. Ja som tiež rád za kritický ohlas, ale je dobré, keby človek sa vyznal do problematiky, a potom niečo k tomu konštruktívne povedal. Niekedy je to práve o tom, že človek aj volá po akejsi zmene, ale tá zmena neprichádza, resp. prichádza, ale ešte nie je pripravený ju zachytiť, nie je schopný sa ešte prispôsobiť, ľudovo povedané, ešte neprišiel jeho čas.

Práve preto prichádza mnoho frustrácii z nejakej kritiky, ktorá nemá mať na svedomí náš pád, ale práve naopak, na naše pozdvihnutie. Práve toto ak to prekleniem napríklad do zmyslu duchovného života, ktorý je nepostrádateľný v každom jednom z nás, a ktorý tak vedome a často a radi odmietame, ale pokiaľ človek neprijme nejaké zásady, urobiť napríklad aj niečo nezištne, možno v tichu na niečo myslieť a možno modliť sa na nejaký úmysel, nikdy nezistí, že to dobro, ktoré tu reálne je, naozaj porazí zlo, pretože zlo nemôže existovať.

A práve tá nemohúcnosť, tá pasivita, beznádej toto všetko stupňujú.

Na filozofii sa mi nepáčia niektoré postupy, ktoré sa snažia nezmyselne všetko podliehať analytickému mysleniu bez toho, aby sme uznali, že nie všetko dokážeme, nie na všetko môžeme mať patent, a že niektoré pojmy sú naozaj len čistý nominalizmus, teda len menami, a netreba sa nimi zaoberať. Raz predsa človek má prísť k poznaniu pravdy, ktorá bude zrkadlom toho, čo veril, dúfal vyznával, a je jedno, či patrí do nejakého vierovyznania, alebo je ateista, alebo verí v nejaký filozofický smer, bez tak filozofia ako taká bez podoprenia autority viery v duchovno je len prázdnota, ktorá časom aj za zanikne, presne ako mi to spomína Pavlov list, že... Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie. Kor 13,8.

Záverom poviem ešte posledné myšlienky, a síce, že, dá sa povedať, v každej oblasti života je veľmi žiadúca napríklad miernosť, bez ktorej sa nedá objektíve merať hodnoty v živote. 

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár