Dnes by som sa zamyslel nad otázkou, ako som to teda vyjadril v nadpise blogu, že či je nadčasovosť vecou vkusu. Priznám sa, že samotný nadpis blogu je filozoficky azda mierne nadnesený, ale keď sa tak zamyslím, možno ani veľmi nie.
Existujú isté systémy, ktoré ľudstvo ako také pozná hádam stáročia, a používa ich dodnes. Avšak problémom je to, že napríklad mnohé vymoženosti, ktoré poznáme z tohoto obdobia, a ktoré označujeme ako moderné výdobytky súčasnej doby, kedy naozaj technika je pomaly pravdepodobne naozaj na piedestále a vrchole svojich možností, a ktoré ale paradoxne existovali dávno pred vekmi, a v stredoveku akosi upadli do zabudnutia.
Nad týmto by som sa chcel zamyslieť. Málokto sa napríklad podrobne púšťa do akéhosi štúdia, ale len preto, pretože to robí z prvotnej zvedavosti, a nie, aby ho to bližšie oslovilo, a aby nad tým rozmýšľal. Existujú ľudia, osobnosti, osoby, rôzne postavičky či skôr karikatúry, ktorí toto presne uplatňujú, a v modernom slovníku sa im hovorí akési osobnosti alebo autority. Ako to myslím sa pokúsim vysvetliť v riadkoch nižšie.
Mnohí z nás majú celkom vynikajúce nápady, naozaj v niektorých medziach až nadčasové, ale vplyvom napríklad svojho pracovného prostredia, prostredia v ktorom žije, kde jednoducho s niekým zdieľa naplno svoj život v sebe musí takpovediac jednostaj čosi potláčať. To, čo je pre neho prirodzené, vyslovene to, čo je pre neho niečo ako vnútorná identita jeho osoby, ktorú túžobne chce zdieľať. Ako teda vyriešiť tento takpovediac neľahký problém? Odpoveď na túto otázku nie je teda celkom jednoduchá a ani jednoznačná, napriek tomu že v súčasnosti sa o to už mnohí snažili bezvýsledne, a predsa sa im nepodarilo vysloviť presvedčujúcu odpoveď.
Ale tie nápady vprostred tohoto všetkého jednoducho z nejakého zvláštneho, tajomného, alebo rozporuplného či iného oného dôvodu jednoducho nemôže uskutočniť.
Ak by som z dejín histórie napríklad antickej opomenul, ako je možné, že v stredoveku vymizli úplne štandarty, ktoré poznal antický staroveký svet, kultúra, napríklad ako podlahové kúrenie, kúpele s termálnymi prameňmi, a rôzne iné atribúty, na ktoré v priebehu nasledujúcich stároči akokeby padal pomaly prach zabudnutia, a boli takpovediac znovu objavené aj takmer v polovici dvadsiateho storočia, čo sa celkom prirodzene z hľadiska časového odstupu javí dosť neskoro.
Pretože takí sú častokrát odmietaní a nepochopiteľne odmietaní, ba až miestami ostro vylučovaní spomedzi akejsi špecifickej skupiny alebo daného kolektívu. Prejavuje sa to celkovým nepochopenín, a neuznaním kvalít toho dotyčného človeka, ktorý teda miestami má až by som priam povedal nadčasové názory, ktoré ale nenachádzajú odozvu u danej spoločnosti. Ako teda spomínam v nadpise, celkm isto to v týchto riadkoch aj potvrdím. Nadčasovosť je vecou vkusu, pretože vkus je individuálna záležitosť každého jedného z nás.
Čo spomeniem na záver tohoto článku, a ako by som toto celé asi tak zhrnul? Avšak miera strachu, hraničiaca či ústiaca do hraníc egoizmu, závisti, pokrytectva, neuznanie rovnosti, čo by som osobne typologizoval ako čiernu škvrnu pomedzi morálnych kvalít ĺudstva, jej potláčanie, davové prispôsobovanie sa kadejakým spoločenským výstrelkom, nezmyslom, ten celý marazmus spôsobuje duchovné či duševné oddelenie a odčlenenie, či skôr nazval by som to vyčlenenie sa spomedzi davu. Mnohým takéto čosi prekáža, avšak pri tom všetkom azda zabúdame a ani si práveže poriadne neuvedomujeme, že táto individualita, jedinečnosť nás určuje, a definuje od ostatných.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár