Pokračujem písaním druhého dielu k tejto problematike, ktorú som si sám vymyslel. Ak sa mám pravdu priznať, dnes som si celkom isto myslel, že je piatok, ale to nevadí, pohoda.

O čo teda ide, pokúsim sa ísť k veci. Možno to znie ako paradox, ale naozaj vnímam napríklad aj na sebe, že neúspech celkom isto môže byť tá správna, alebo tá najsprávnejšia motivácia k dosiahnutiu osobných cieľov. Ako to myslím. Nie je to samozrejme jednoduché takto to vysvetliť, a môžeme povedať na prvý pohľad, veď je to predsa nezmysel. Pekne si to teda rozoberiem

Neúspech by sme teda mohli celkom klasicky definovať ako súbor opatrení, ktoré sme chceli spraviť za účelom dosiahnutia istého dobra. Či už osobného, alebo spoločného na to, aby sme dosiahli nejaký cieľ. Sledujeme teda nielen dosiahnutie cieľa, ale aj danú cestu, ktorá ku nemu vedie. Čomusi podobnému som sa venoval v stati článku, či jestvuje cieľ bez cesty, alebo cesta bez cieľa. Myslím si že zaiste, pretože životný štandart a štýl mnohých tomu práveže napovedá, ale to tu by som chcel rozoberať.

Je teda neúspech dostatočnou motiváciu k dosiahnutiu osobných cieľov?

formuje nás teda úspech, alebo neúspech. To je asi základná otázka tohoto. Chceme niečo dosiahnuť, ale sa to nepodarí, je to teda lepšie, ako keby sme všetko mali ako sa hovorí na podnose, na tácke. Je lepšie na nejakú situáciu akosi vyčkávať, a potom akosi si to vychutnať, ako sa hovorí, potom pozbierať plody svojej práce.

Je celkom isto naivné si myslieť, presne to platí aj v poľnohospodárstve, že keď ráno zasejeme mrkvu do zeme, nemôžeme očakávať že do večera nám vyrastie. A problém toho všetkého je, že práve toto, obrazne povedané, čo som povedal, mnohí vnímajú ako neúspech k dosiahnutiu osobných cieľov, kedy proste nepochopia, že všetko nejde hneď. 

Je dosť ťažké a namáhavé povedať, že máme teda nejaký neúspech, za ktorý si môžeme sami, a ešte ťažšie asi povedať, že to, čo som sledoval postupom mojej práce nevedie k úspechu, odklonilo sa to do tej danej cesty, ako to bolo nasmerované, nikdy to nebude také ako predtým, teda akú môžem mať asi motiváciu napriek týmto neúspechom, keď chcem niečo dosiahnuť. 

Na druhej strane sa môže celkom isto stať, že keď človek sa postaví akosi zodpovedne voči nejakým problémom, ktoré treba aktuálne riešiť, vie, že nič sa nedá robiť, ale dá sa spraviť nejaká náprava človek musí viacmenej konať rýchlo, kedy je ešte čas, a nestrácať čas. 

Ako môže niekto mať úspech, pokiaľ sa cíti vyslovene zničený, keď na neho poukazujú, že si nič nedosiahol, v extrémnych prípadoch že nič nevieš, to je stará známa veta, prostredníctvom ktorej sa človek cíti veľmi nepríjemne, pretože ona príde napríklad v tom čase, kedy človek niečo vykoná, naozaj dá do toho všetko, ako sa hovorí, len proste to nevyjde, a s čím sa počítalo ako so samozrejmosťou, a nič iné ako výhru, úspech, si teda daný človek nepripúšťal. V skratke povedané, buď niečo vykonám a vykonám to na sto percent, alebo to proste nemá význam, a hoci sa maximálne snažím, efekt nie je veľký, a moje snaženie viac menej vyšlo v podstate nazmar a nič sa nedá robiť.

Záverom poviem toľko, že človek musí proste pochopiť, že človeka formuje nielen úspech, ale aj neúspech, a z toho sa treba poučiť. Nech sa vám darí.



 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár