Tak, ako to bolo pri mojich predchádzajúcich článkoch s inou tematikou, venoval som napríklad jednej tematike niekoľko článkov. Keďže táto téma sa mi páči, rozhodol som sa pridať teda deviaty článok v poradí. Budem sa teda zaoberať myšlienkou, ktorú opätovne zopakujem, či teda neúspech môže byť, za niektorých okolností motiváciou k dosiahnutiu osobných cieľov.

Vieme dobre, že v živote nie všetko nám musí vyjsť podľa plánov. Mnohí sú horliví, mnohí sú nadšení, zapálení, pozitívne naladení, samozrejme do toho bodu, momentu, kedy všetko vychádza. Akonáhle niečo proste už nejde podľa plánu, človek proste začne rozmýšľať. Jedna anekdota hovorí, že múdry človek najprv rozmýšľa, a potom koná, kdežto opak robí teda ináč, človek najprv koná, a potom rozmýšľa. Rozmýšľa nad dôsledkami svojho konania, kedy vidí, že možno bolo by vhodné, keby v príhodnom čase sa predsa len zachoval ináč. Ako však dobre vieme a poznáme z reality, čas nemôžeme vrátiť nazad. Napraviť, celkom pochopiteľne, sa dá všeličo. Múdry človek príjme istú výzvu, kedy vie, že človek má snahu niečo napraviť. Azda len hlúpy človek vytrvalo odmieta možno ponuku na niečo, čo sa má opraviť, niečo možno zaceliť, niečo napraviť, dať proste do pôvodného stavu, a teda on to z nejakého dôvodu, častokrát sebeckého odmieta, nechce mať na tom účasť. Nie raz sa to stáva, a to je azda aj z toho dôvodu, možno celkom pochopiteľného, že človek proste prestal mať v niekom dôveru. Vytvoril si ju časom, prehĺbil, ale stratil ju. 

Nachádzame možno mnoho prípadov aj pri našich kamarátov, ktorých už nepovažujeme za svojich akýchsi blízkych. Kedy proste vznikol medzi nami nejaký konflikt, niečo, čo proste nie je úspešné, človek má proste pri tom odlišný názor, a ako sa hovorí, problém teda je na svete. Ako sa teda zachovať. Ak sme niekoho možno dosiaľ považovali za kohosi blízkeho. Nehovorím, že teda všetko mu musíme, ľudovo povedané vešať na nos. Častokrát človek podľahne akémusi kúzlu, čaru, a podobne, ktorému z nejakého bližšie nešpecifikovaného dôvodu proste nevie odolať, a napokon akokeby vyklopí zo seba všetko pred tým druhým. A človek prirodzene nikdy nevie, koho má pred sebou, pokiaľ naozaj to nie je blízky človek.

Aj toto všetko, čo som naznačil, a nie raz sme možno túto nepríjemnú a nepriaznivú situáciu azda zažili, slúži, celkom paradoxne, a k tomu sa ešte vrátim k tomu, aby sme proste precitli, aby človek proste vstal a vyšiel z toho svojho tieňa, že zas to bol ktosi, kto nebol celkom správny, ale možno z predchádzajúcich skúseností sme si viac dali na niečo pozor práve tam, kde sme to nečinili v niektorých situáciách v čase dozadu. Kedy človek akosi zbieral istotne cenné skúsenosti, ktoré sa mu pred očami začali kryštalizovať, a on zrazu vedel na čom je.

Práve tento neúspech, ale nazval by som to pojmom, zdanlivý môže teda slúžiť ako motivácia k dosiahnutiu cieľov. Na to, aby sme splnili tento dôležitý atribút poznania, ako som ho sám naznačil v nadpise článku, a ako som to rozobral v mojich ôsmych, a tomto deviatom článku, je potrebné to, aby sme mali odstup a nadhľad nad niektorými vecami. Dosiahneme to prostredníctvom tej metódy, že sa proste vrátime k našej pôvodnej "práci" ak to môžem tak nazvať, a budeme sa jej naplno venovať.

Človek teda často rebeluje, že sa mu niečo z nejakého dôvodu proste nepáči, ale to je len preto, lebo všetko vychádza len z jeho rozmaru a možno sa má už príliš dobre. Už je obklopený priateľmi, proste tými, ktorými on sám chce, sám si to tak želá, a nevie si bez niektorých elementov proste predstaviť už azda beztak svoj rozmarný život.



Záverom poviem toľko, že počítač mi začal blbnúť, a mal som pocit, že môj článok zmizne, a preto som ho uložil predčase, bez pridania môjho štandartného záveru. Aj táto zdanlivá prekážka mi predsa len poslúžila ako motivácia k dosiahnutiu cieľu. Nech sa vám darí.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár