Dostávam sa do jedenásteho dielu, kde teda rozoberám tému, kde teda sa pýtam, či je neúspech motiváciou k dosiahnutiu osobných cieľov.

Mnohí nechápu, že na to, aby v nás prepukla akási radosť z dosiahnutia úspechu, z ktorého naozaj sa budeme radovať, kde precitneme v radosti, je potrebné akosi spadnúť na dno. Aby som samozrejme nebol len akosi pesimisticky, alebo inak negatívne naladený, jestvuje celkom isto možnosť, kedy naozaj všetko zlé môže byť na niečo dobré, kedy neúspech teda môže v istom zmysle je motivácia k dosiahnutiu osobných cieľov. Akým spôsobom?

Napríklad takým, kedy neúspech nám vyslovene dá výstrahu, ľudovo povedané, že tadiaľto cesta jednoducho nevedie. Jedná sa o to, že človek naozaj často rád skúša, v niečom expreimentuje. ALe tie experimenty neslúžia k tomu, aby človek sa niekde napríklad posunul, ale preto, vyslovene preto, aby stál na jednom mieste, aby teda sa zachoval viac menej konštantne, nemenne, kde teda nepôjde, ani vpred, ale bude dbať predovšetkým na to, aby neupadol, nešiel dozadu, aby nespravil ten pomyslený krok vzad.

A práve vtedy, kedy niečo naozaj zanecháme, zisťujeme, že s príležitosťou prichádza nová príležitosť, ktorá ale predovšetkým má za úlohu otvoriť nám oči. Pýtame sa akým spôsobom? Človek donekonečna skúša niektoré možnosti, pokiaľ naozaj sa nepopáli, ale čo je dôležitejšie, pokiaľ sám napríklad nezistí, že to, čo robil, bola naozaj strata času. Čo teda je strata času?

Ako teda by sme mohli definovať stratu času. je naozaj naša nečinnosť, niečo nedobré stratou času, ktoré sme predsa len mohli zmysluplne využiť?

Nie raz sa pristihnem napríklad pri myšlienke, kde rozmýšľam, že napríklad to, čo robím, keby som to robil napríklad dlhšie, či to teda nebola strata času. Čas v súčasnosti naozaj mám plne využitý, čo som veľmi rád, pretože nemám rád akúsi nečinnosť, pretože pri nej čas naozaj extrémne rýchlo plynie. Znie to samozrejme neuveriteľne, ale je to tak. 

Možno filozofická otázka znie, prečo pri niečom menej príjemnom, alebo nepríjemnom, plynie čas vyslovene veľmi pomaly, a človek si veľmi dobre podvedome zapamätá aj to, čo by som práve v tom danom momente a danej chvíli nechcel, a pri dobre udalosti, kedy človek naozaj sa cíti naplnený, štastný, kedy človeku vtedy proste rýchlo plynie čas, hoci ako vieme, nie je to pravda, pretože čas predsa v oboch prípadoch plynie predsa rovnako. Ako je to teda možné. Je to proste pocit, nič viac.

A práve ten neúspech môže byť motivácia k dosiahnutiu osobných cieľov, a práve vtedy zohráva významnú úlohu čas, či sme ho proste nepremárnili, alebo či som ho v niečom využil a podobne.

Ak človek naozaj má pocit, že pre toto som vynaložil všetko moje úsilie, človek naozaj môže byť celkom isto pokojný aj pri neúspechu, kedy sa mu nepodarí dosiahnuť úspech. Nie je jednoduché v mnohých prípadoch povzniesť sa nad neúspechom, možno aj v dobrom, ale človek naozaj sa vo všetkom učí. Poučil som sa aj ja, pričom som naozaj zistil, aká vzácna je osobná pomoc. Chtiac nechtiac každý z nás sa ocitne v situácii, kedy si nevie momentálne pomôcť, a dobre mu padne, kedy niekto je proste pri ňom.

Záverom poviem toľko, že nikdy nevieme, že teda všetko zlé je na niečo dobré predovšetkým na to, aby sme sa na tom poučili, a to, že niekedy naozaj ten neúspech slúži k dosiahnutiu osobných cieľov. Čo je ale problém je, že mnohí chceme všetko hneď a naraz. Často to funguje teda presne opačne. Nech sa vám darí. 

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár