Jedna z mojich najobľúbenejších tém teda dostala priestor aj v mojom v poradí už trinástom článku, a teda sa pýtam, či je neúspech motivácia k dosiahnutiu osobných cieľov.

Zistil som, že čím človeka viackrát niekto odmietne, teda nie je na prvý pokus úspešný, nedostaví sa teda želaný úspech, tým viac je ten druhý pre neho zaujímavý. možno práve preto, že človek chce niečo prekonať, chce niečo preskúmať, a neistotu, nie zložitosť rébusu, ktorý teda rieši, ale práve tá neistota je akosi výzvou do boja. Hoci ja osobne sa podobných výziev, ak mám pravdu povedať, dosť bojím a obávam, a všetko podrobujem akémusi analytickému spracovaniu, čo všetko mi to dá, nie som si istý, či sa do niečoho mám pustiť, alebo nie, a práve aj v súčasnom období, nevnímam dobre tento predvianočný adventný čas, riešiť otázku, či mám do niečoho ísť, alebo nie, nakoľko je to trochu riziková práca. 

Aspoň ja to tak vnímam. Nie jeden krát na sebe by som to mohol potvrdiť. Práve preto mnohí mi napríklad aj neverili, ale ja som sa podaril vymaniť od centra diania od takýchto ľudí, a som celkom rád, pretože to bol ten neúspech, ktorým teda som si prechádzal, a možno ktorým si ešte pomyslene prechádzam, ale snažím sa niektoré veci brať predovšetkým s nadhľadom a pozitivnym myslením. 

Čím častejšie človek musí v niečom špekulovať, ako sa veci dajú spraviť ináč, možno trochu zložitejšie, a komplikovanejšie, nie preto, lebo sa nedajú spraviť ľahšie a jednoduchšie, ale práve preto, aby človek tým zložitým systémom, systematicky sa dopracoval k výsledku, ktorý u neho vzbudí pocit radosti. Môžeme menovať ďalšie atribúty, ktoré to môžu mať priamo ako sa hovorí v dobrom, "na svedomí". Ako to teda myslím.

Písmo sväté hovorí, dá sa povedať, že ja osobne to vnímam ako veľké povzbudenie práve v akýchsi časoch neistoty, kedy neviem presne na čom som, čo všetko môžem napríklad od života ako takého očakávať, čo všetko sa deje v spoločnosti, a ja nemám oporný bod. Dobre vieme aká je momentálne veľmi zložitá spoločenská situácia ohľadom tejto nepríjemnej pandémie, za odvrátenie ktorej sa modlím. Snažím sa modliť denne ruženec, na niektoré moje prosby, niektoré moje úmysly. V duchovnom živote to nefunguje tak, že o čosi človeka začne prosiť, možno si niečo zmyslí a podobne, a okamžite, zato že proste zvoláva pomoc božiu vo svojich modlitbách, okamžite to pôjde.

Ako vnímam to napríklad sám na sebe, proste tá cesta je príliš dlhá, namáhavá, a vonkoncom nie je jednoduchá, ako to mám možnosť pozorovať aj na mojom okolí, že proste s mojimi problémami nie som sám. To ma samozrejme neuisťuje v nejakom príjemnejšom rozpoložení, že veď predsa v mojom prípade sa nič nedeje, podobné príbehy, osudy, podobné situácie zažívajú aj ľudia v mojom okolí, ale na druhej strane ma to priamo povzbudzuje k vytrvalosti.

 že klopte a otvoria vám, hľadajte a nájdete, proste a dostanete. Pravdepodobne, teda ak to mám povedať v rovine teoretického uvažovania, človek nie raz je dosť demotivovaný, a je veľmi unavený z nejakých prosieb a požiadaviek, a má pocit, že už mu nič nevyjde, snaží sa márne, márna je jeho námaha, keď výsledok je nula. Márne je jeho čakanie, ktoré sa nikdy nepretaví na stretnutie, márna je jeho cesta, ktorá nemá cieľa, poprípade ten cieľ minula, ako som sa to snažil opísať v nie jednom z mojich tematických okruhov.

Mnohí niektoré pocity môžu napríklad vnímať ako čistú závisť, a z toho plynúcu napríklad škodoradosť, kedy sa utvrdíme v tom, že predsa len nie sme na tom osobne najhoršie, a že predsa jestvujú aj horšie prípady od nás. Čo ale žiaľ, musím poznamenať, podotknúť veľmi smutne, že toto je veľmi chabá útecha, a veľmi ľutujem práve takého človeka, ktorý sa týmto neľudským neduhom, a teda isto je takých veľa, živí. Je to proste smutné. Teda je lepšie, kedy neúspech môže byť motivácia k dosiahnutiu osobných cieľov, ako som teda poznamenal v mojom článku, v nadpise, ale v žiadnom prípade nie tak, že človek na úkor možno nedajbože druhého človeka niečo dosiahne, aby sa ukázal v lepšom svetle. 

Čo poviem záverom. Čím viacej človek vyskúša, jednoznačne tým viacej nadobudne skúseností. Na druhej strane sústavné riešenie len menej príjemných, alebo na rovinu poviem, nepríjemných situácii človeka celkom isto môže citovo vyprahnúť, môže to v ňom vyvolať vlnu zneistenia. zmätených pocitov, kedy znovu prežíva to, čoho sa najviac bál, a to je strach z budúcnosti. Nech sa vám darí.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár