V súčasnosti, a najmä s blížiacim sa časom adventu, ktorý začne presne o týždeň v nedeľu, a ktorý je môj najlepší čas, ani nie tak vianoce ako čaro adventu, hoci samozrejme sviatky sú vyvrcholením adventu, tak teda ktorý je napríklad v niektorých veľkomestách charakterizovaný predovšetkým ako obdobím predvianočných trhov, podujatí, prezdobených obchodných centier a zovšadiaľ sa pomaly začínajúc valiť reklamy s predvianočnou sviatočnou atmosférou a všetko s tým súvisiace, často vidíme ponuky typu.

..."Kúpte si tento produkt, a my vám k tomu pribalíme zdarma."... Heej? Naozaj zdarma, nehovorte prosím vás pekne. Kto mi v dnešnej krásnej dobe dá niečo zdarma, keď človek obracia v ruke pomaly každé euro. Prejavuje sa to v rozličných obchodných trikoch a formách ako napríklad. Dáme vám zdarma osušku, zdarma panvicu, zdarma nejaký parfém a podobne. Fíha to sú mi divné veci. To by vyzeralo, keby všetko bolo zdarma. Aj v telke teraz večer v nejakom shope ponúkali zase zdarma, ktomu vám pribalíme zdarma toto, a aby toho nebolo málo, dostanete ako grátis.... Ďalšie nezmysly, ktoré v podstate vôbec nepotrebujete, a ani ste to nikdy nechceli.... Ale dajme tomu. Pokúšali aj mňa veru pred časom na tieto predvianočne sviatočné triky a namotávky... Ako v dobrom teraz, namotať, a potom nachytať, keď mi cenu povedali po desiatich minútach trochu mierne nezrozumiteľne už pravda vopred naučeného akéhosi podivného monológu, pravda toto všetko je veľmi skvelý marketingový ťah.

Toto teda azda každý z nás pozná, a bližšie to hádam netreba ani predstavovať. Dozvedel som sa, a teda áno, život učí, že zadarmo nie je nič. Viacerí sme sa možno o niečo menej úspešne alebo v konečnom dôsledku o niečo neúspešne pokúšali. Mal som pocit, taký čudný, že čím menej som kdesi cítil šancu, tým viacej som sa snažil, aj keď netvrím, že existuje čosi také ako vopred prehratý zápas. Najprv pravda sa človek na niečo namotá, vytvorí si možno nejaké mierne perspektívne šance, aby nakoniec azda aj ľutoval, že sa do niečoho podobného pustil. Bolo to azda zbytočné? Ani ja pravda nie som nijakou výnimkou, a bolo toho hodne, musím len na okraj toho všetkého poznamenať. Kto by ti dal niečo zadarmo. Možno akurát tak nepotrebné jablká zo záhrady, ktoré nedokáže viac pre seba spracovať a potrebuje sa toho zbaviť, aj keď aj to sa pravda cení, a niekomu to azda prinesie radosť a úžitok.

S tým súvisí bohatstvo. Veci zadarmo a drahé veci. To je individuálny prístup k životu. Niekto si nájde ženu a je s ňou šťastný. Niekto nemá šťastie a narieka že je sám starý mládenec. Koľko je starých mládencov? Dosť podľa mňa. Tých čo sa neoženia do istého veku. Nejakých 25 r?... Neber to tragicky, aj keď máš pravdu, že tie najhoršie veci sú zadarmo. Ale čo je horšie prídu bez vyzvania lebo si ich nepýtaš, nežiadaš. 

 Z mojej skúsenosti podotknem, že všetko som si musel vydrieť veľmi tvrdo a prácne. Ani nie tak povahou práce, žeby to bolo zložité, alebo možno psychicky a fyzicky náročné. Skôr to, že som niekedy musel rozmýšľať, aký dopad vo svojom živote má daná pozícia na moju osobu.

Získal som tým niečo, alebo som len chcel zabiť čas. Alebo som chcel čisto ísť po zárobkoch, dravo ako nejaký divoch, ako ten, ktorý nevie posúdiť, či na niečo má alebo nie, či dokáže v správnom čase sa zosúladiť, vie kedy ubrať, kedy pridať....

Keď sa nenaučíme disciplíne s horeuvedenými vymenovanými faktormi, ktoré sa celkom isto dajú ešte o ďalšie faktory doplniť, budeme len robiť, a nebudeme mať z toho osoh ani radosť.

Pokiaľ nedáme do toho osobné nasadenie, srdce, nikdy sa nedostaneme ku hviezdam. Pretože mnohí chceme všetko zadarmo, všetko lacné, zlacnené, vyjednávame a podobne. Ale to nie je snaha. Snaha je keď niečo obetujem a stratím, aby som v neskoršom čase našiel paralelne hodnotné, a možno v konečnom dôsledku aj niečo hodnotnejšie, zmysel ktorého nechápeme napríklad na začiatku, ale pochopíme časom. Niekto povie, že len po funuse človeku dochádzajú isteé logické zákonitosti a súvislosti, čo je teda ako neskoro. Lenže horšie je, keď niekto žije tak, že počas aktívneho života mu to nedôjde nikdy. 

A vyslovím myšlienku na záver tohoto článku. A to čo je hodnotné, berieme to paradoxne na ľahkú váhu ako niečo úplne samozrejmé, s čím vopred rátame, ako niečo zadarmo, a to čo má dá sa povedať minimálnu povrchovú zostatkovú hodnotu, čo je gýč, preto sme ochotní aj stratiť priateľov. Jedná krátka poznámka. Nie je to paradox? Nech sa vám darí.

 Blog
Komentuj
 fotka
tomtoylc  26. 11. 2018 20:15
zadarmo ... to je len obchodny trik, nič viac
Napíš svoj komentár