Na odľahčenie spomeniem, že som si čítal christianove príspevky do fóra, a nevedel som sa prestať smiať nad niektorými odpoveďami, takže nie že by som to chcel mierne podceňovať akési rozpoloženie, ale bolo to zábavné čítanie.

Ešte by som sa teda štvrtým článkom predsa len chcel v túto nočnú hodinu pristaviť nad tým citátom, výrokom, nad ktorým som uvažoval, a teda znie takto. Keď ťa motivácia poháňa, ale výsledok nie je taký, aký si chcel.

Vystanoví mi z tohoto všetkého jedna rečníka otázka, ktorú si teraz kladiem. Musí ten daný výsledok zodpovedať priamoúmerne danej motivácii, ktorú pociťujeme? Je to všetko len pocit, ktorý nemusí korešpondovať s danou realitou, alebo je za tým niečo, čo nevieme rozumom racionalisticky, pochopiť, rozlíšiť, a práve tam nastupuje poznanie viery?

Neviem teraz presne, či je celkom žiadúce, keď chceme za každú cenu všetko, čo si zaumienime, než by sme naozaj niečo dobré chceli. Práve preto, pretože nie je isté, že pri splnení teda istých predpokladov dosiahneme to, čo sme chceli, a teda svojím spôsobom budeme šťastní. Pri predpoklade, že na to máme predsa len všetky dostupné prostriedky. Keby sme chceli aj niečo v náš neprospech, kedy z toho nebudeme mať nič, a teda kedy niečo chceme spraviť nezištne. Teda motiváciu máme, pomôcť nezištne, nič teda za to nechceme, ale predsa len daný výsledok nás nepoteší. Je to možno preto, lebo stále sme nedokázali ešte akosi odbúrať tú pomyslenú hranicu možného zisku, a pocitu, že naša práca vyjde navnivoč, tá druhá stránka si to nebude vážiť, napriek tomu, že nič za to nechceme, robíme to naozaj nie pre náš prospech, ale vieme, že nech sa akokoľvek snažíme, nebudeme pociťovať radosť práve preto, lebo máme akési odlišné predstavy o šťastí ako takom.

Práve pri tomto akomsi konflikte názorov stojí a padá viacero morálnych nezhôd, kedy dobre vieme, že to, čo je normálne, sa považuje za nenormálne a naopak. Práve to, kedy máme potrebu hľadať niečo pozitívne, rozvinúť dobro, robíme naopak, znemožňujeme všetko a všetkých naokolo len preto, lebo možno cítime v nejakej nevyslovenej forme prejav konkurencie.

Práve preto napríklad v akomkoľvek stupni a forme akejsi pomyslenej hierarchie, nejakom usporiadaní spoločnosti, si nikdy ten vyšší nepripustí kritiku, aj keby bola oprávnená, a všetko podobné bude považovať za svoje zlyhanie, ktoré nesmie prejaviť navonok, ale musí to vyriešiť po svojom.

A možno aj niečo chceme, niečo materiálne, na niečo si sporíme a keď to dosiahneme, neteší nás to, čo sa priečil zdravej logike. To celkom isto môže byť ako logický dôsledok toho, že človek nevie čo chce. Nevie definovať svoje túžby, len vie, že niečo chce, a to je všetko. Ako je možné, že človeka zrazu nedokáže uspokojiť niečo, po čom túžil, čo bolo jeho cieľom, čo bolo jeho métou, snom, čo si prial, čo bolo dobré, z čoho nemusel mať osoh len on, ale chcel potešiť aj iného človeka, a teda vylučujeme napríklad egoistické pozadie.

Neviem či ste sa nad tým niekedy zamýšľali, ale ako je možné, že človek ktorý sleduje nejaký dobrý zámer nepociťuje pri tom akúsi formu dobra, pokoja. Je možné to aj z toho hľadiska, že neustále bojuje s akými prekážkami, ktoré spôsobujú istú formu nepohody, vlne rečníckych otázok a vnútorných výčitiek, ktoré nemajú konca. Zarába dobre, ale ho to nenapĺňa, možno športuje, ale ho to nebaví, a mohli by sme ďalej menovať. Obyčane hocičo, čo robíme, robíme v podstate preto, aby sme boli šťastní, hoci ten pojem šťastie ako také, prirodzene chápeme každý po svojom. Pre každého to môže znamenať niečo inšie, a práve preto vznikajú medzi nami rôzne nedorozumenia. 

Je ťažké porozumieť pojmu šťastie, pretože šťastie sa nedá definovať v materialistickom chápaní. Môžem zodpovedne povedať, že odpoveď na túto otázku mi ponúka jedine na svojich stránkach Biblia. Štastie ako také je v podstate pomnožné podstatné meno, a tento pojem sa nedá kvantifikovať. Nie je šťastie väčšie, ani veľké, ani menšie, malé, postačujúce, nedostatočné, a podobne. Proste je istá nepísaná miera, ktorá je aj tak nemerateľná v podstate ničím, ktorá je konštantná, 

Záverom vyjadrím poslednú myšlienku tohoto článku. Práve preto je na mieste otázka, prečo niekedy nie sme šťastní, aj keď sme mali dobrý úmysel, celkom zdravú motiváciu, možno sme to mysleli aj nezištne.



 Blog
Komentuj
 fotka
patrixo  28. 10. 2019 20:22
ano je
Napíš svoj komentár