Vieme dobre, že človek v zápale niečoho, na čom mu možno mimoriadne záleží, hovorí prakticky vždy pravdu. Na druhej strane rozpráva dosť previedčavo, ale nie násilne. Človek, ktorý vie, kde je pravda, aj napriek tomu, že si je vedomý, že jeho tvrdenie bude možno v budúcnosti, blízkej alebo vzdialenej vyvracané, možno podkopané, neviem ešte akým spôsobom ustavične napádané a inak deformované, vystavené deštruktívnemu mysleniu, taký človek ostane vždy pokoji, pretože jednak pravda sa vždy preukáže, a všetko to sa onedlho vyplaví na povrch.
Niekedy máme pocit, že overenie dokázania pravdy nie je veľmi ťažký, pretože čím viac oponentov, ktorí strihenu na niečo, čo by dokázali naprieč celým spektrom destabilizovať, narušiť vnútornú rovnováhu, otriasť pravdivosťou svedectva a inej hodnovernej výpovede, a teda mohol by som to v skratke opísať ako fenomén, kedy sa niekomu naozaj podhadzujú polená pod nohy, a vieme celkom ľahko porozumieť tomuto výroku v prenesenom slova zmysle.... Čím viacej to všetko bude mať takýto sprievodný proces...
Tým viac dotyčný človek v podstate nesmie pochybovať o danej skutočnosti, o ktorej je presvedčený, pretože nikdy v tom prípade sa nebude jednať o akúsi falošnú víziu. Vízia ako taká nemôže byť nikdy falošná, jedine sa môže stať, že bude nie celkom pravdivá, alebo bude naznačená obrazne, teda v akýchsi obrazoch, ktoré jej priamo či nepriamo môžu predchádzať.
Poviem vám toľko, nielen na základe môjho včerajšieho zážitku, ale na základe mojej viery, že keby to takto v duchovnom živote, ako živote vychádzajúceho z milosti nefungovalo, nikdy by som sa ja sám zvlastnej iniciatívy neodvážil niečo také napísať. Pri mojich početných blogoch si myslím, že to ani nie je možné, hoci niekto o tom môže pochybovať, alebo sa z toho smiať. Mne je to jedno. Ja viem presne čo som zažil, a pri dokazovaní nejde len o to, či to niečo viete empiricky dokázať, ale aj o to, či to niekto dokáže vyvrátiť, kto sa usiluje o dosiahnutí opaku.
Pravda ako taká je zaujímavý fenomén, pretože pravda sa dá, alebo nedá dokázať.
Dá sa dokázať na základe praktického dokazovania, teda niečo ako v matematike skúška správnosti. Možno som dobre nepochopil zmysel vykonania skúšky správnosti v matematických prípadoch, pretože raz keď niečo vypočítam, skúška správnosti je v podstate o tom, že to, čo som na danom príklade vypočítal od začiatku, a prišiel som teda do nejakého bodu, že daný problém, príklad, zadanie je už vyriešené, alebo vypracované, skúškou správnosti sa v podstate ide od konca, kde hľadíme na výsledok, a postupnými metódami matematického riešenia prídeme na začiatok. Teda spätne od konca sa vraciame na začiatok. Normálne v kontrolovacom procese robíme prakticky presne opačne, ideme na začiatok, kde si niečo teda všetko ešte raz prepočítame.
Vtedy teda vieme mať stopercentnú istotu v našom matematickom výpočte, teda v našom dokazovaní a presvedčení o pravosti výsledku.
Tak teda, ako poznáme metódy matematického, vedeckého a iného výpočtu, človek by mal sa postupne naučiť aj v živote niečo takéto si dokázať osvojiť. Ako to myslím?
Pri rozličných "konšpiračných" úvahách, aké máme celkom isto nespočetne, kedy sa možno o nejakých klebetách, pikoškách, tajomstvách a podobne dokážeme nespočetne dlho rozprávať s človekom, o ktorom vieme, že je naladený na rovnakú vlnovú dĺžku je veľmi zaujímave.
Záverom môjho článku by som povedal toľko, že na toto všetko, čo teraz som teda napísal, hoci nadpis môjho blogu nesúvisi veľmi s náboženskou duchovne zameranou tematikou musím nutne poznamenať, že mať v niečom absolútnu istotu neznamená, že to všetko dokážem vysvetliť tak aby to bolo ľudským rozumom pochopené. Nech sa vám darí, a prajem naozaj každému z nás veľa darov Ducha Svätého aj pri príležitosti nadchádzania Sviatku Zoslania Ducha Svätého, Turíce, ktoré budeme sláviť už túto nedeľu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár