Práve aj táto skutočnosť, ktorú som začiatkom článku vyjadril je o tom taktiež, že je potrebné zachovať si zdravý rozum a predovšetkým zdravý nadhľad nad mnohými skutočnosťami, ktoré nás obklopujú, a ktoré môžu celkom isto deformačne a deštrukčne pôsobiť na našu osobnosť, môžu meniť naše názory, môžu byť čiastočne, či už priamo alebo nepriamo akosi zodpovedné za to, že človek v niečom dozrel, alebo práve naopak, točí sa stále na jednom mieste, nepohol sa ešte nikam, nepochopil, že menej je niekedy viac, presne tak, ako hovorí to známe príslovie. Práve vplyv návalu informácii spôsobuje celkom isto napríklad to, že človek častokrát bez rozmyslu príjma akési rozhodnutia, ktoré môžu hraničiť so zdravým rozumom a uvažovaním,
Problém spočíva najmä v tom, že človek hľadá stále akýsi transformačný spôsob, niečo zmeniť, pričom nevníma to, čo by nechcel zmeniť, raz som o tom sa zmienil v ktoromsi mojom článku.
Symbol práveže nestálosti je to, že človek má potrebu stále v niečom sa realizovať, pričom nevnímame svoje obmedzené limity, že teda treba aj vypnúť. Preto sa častokrát zaťažujeme nepodstatnými vecami, ktoré mi hodnotíme ako podstatné, pretože sme v neustálom a neprerušenom kolobehu.
Stáva sa, že človek ktorý niečo opustí také, k čomu má vzťah, veľmi to chce nazad, a počíta so zadnými dvierkami, že predsa sa o to v budúcnosti pokúsi, a žije proste pre tento ideál. Je to teda niečo pre idealistov, ale realita je predsa len iná. To minulé už predsa pominulo, a uvedomil som si to prednedávnom aj ja, a pokúšam sa to stále vo svojom vnútri predsa len prijať. Nechcem tým povedať, že uvažujem o kroku dozadu, skôr hľadám akýsi systém, ktorý mi efektívne pomôže v budúcnosti nájsť to, čo je potrebné.
Je otázka, či sa človek bojí, alebo nebojí vyjadriť názor. Je otázka, či je ochotný pracovať na tom, aby som sa každým dňom stával lepším človekom, aby som nabral potrebné skúsenosti a osobné predpoklady na to, čo možno aktuálne vykonávam, alebo sa na niečo pripravujem. Jedno viem isto, že tak, ako som to už spomínal, ale dám to do jadra a nie záveru článku, ako povedal môj nebohý spolužiak, tento svet sa dokáže zmeniť jedine pravdou.
Ak sa k tomuto mám vyjadriť, poviem len jednu myšlienku, čo si myslím. Častokrát povieme mnoho prázdnych viet, výrokov a podobne, ktoré teda azda nenájdu a nenachádzajú pozitívnu odozvu u druhých, a často to dokáže možno bolieť mnoho viac ako čokoľvek iné.
Ak hovorím, že je potrebné meniť svet, isto to je potrebné, je potrebné aj to, aby sme sa vracali, alebo nevracali späť do minulosti. Niekedy práve to vracanie, návrat do minulosti možno efektívnejšie pomôže nájsť našu cestu vpred, aby sme vedeli, aká spoločnosť vlastne nás obklopuje, čo konkrétne nás robí šťastným. Ktorí kamaráti, alebo priatelia, známi, sú s nami za dobre, ako sa hovorí aj vtedy, kedy nie všetko ide podľa predstáv, a kedy človeka možno treba v niečom podporiť a podržať. Práve niektorí vedome odvracajú zrak od takejto situácie, a dôvod je celkom jednoduchý. Nechcú sa podeliť aj o to horké, čo nadelil teda sám život, nechápu, že, možno to nazvem trochu prozaicky, v každom tom sladkom ako takom, sa nachádza kus opaku, štipka tej soli, ktorá je potrebná na akési plnohodnotné vyváženie, pretože bez toho to nie je ono.
Človek nemôže mať myslenie ako produkt inkubátora, myslím to tak, že niekto mi bude hovoriť, čo je pre mňa najlepšie, ale hoci nebudem o tom celkom presvedčený a stotožnený, predsa to len príjmem bez toho, aby som to dobre zvážil, či mi niekto chce napríklad uškodiť, alebo pomôcť, alebo či možno niekto niekomu len závidí možno akúsi priazeň, nejaké to osobné šťastie, ten pocit radosti, ktorý prežíva, a nevie sa vyrovnať s tým, že on nie je na takej úrovni, ako sa nachádza človek ktorý je v mojej blízkosti?
Záverom článku poviem ešte azda toľko, že každá akási zmena, niečo nové, niečo čo je možno aj neplánované, s čím sa možno nepočíta, chtiac nechtiac je dobré a prospešné, pretože mi ukáže niečo zas nové, a možno to, do čoho som sa najviac obával, a najviac sa mi nechcelo, postupne sa stalo možno najobľúbenejšie. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár