Budem písať článok, ktorý som pôvodne chcel v mojom nadpise označiť ako zmysel zmyslu IX, ale pripadali mi to už asi niečo ako čo speje do finále, a preto upustím od môjho pôvodného zámeru, a pridávam štvrtý článok. Chcel by som sa povenovať opätovne k myšlienk, či ľudské vzťahy sú obmedzujúce, pretože sa musia prispôsobiť zaužívaným pravidlám, a všetko čo s tým súvisí.

Nikdy som nechápal myslenie filozofov, ktorých som sa učil na hodinách filozofie, ale postupne, po asi 12 rokoch trochu tomu začínam rozumieť, a musím povedať, že filozofia ako taká sa nikdy nedá naučiť, a vždy budú jestvovať isté prúdy, ktoré budú predovšetkým podporovať rozvoj myslenia, názorov, to, že je potrebné vydobiť aj pre neskoršie generácie nejaké hodnoty, ktorým možno ani ony sami nebudú môcť pochopiť, nebudú možno schopné ich azda akýmkoľvek spôsobom obsiahnuť v plnej miere, ako to prijali.

Práve preto je potrebná istá transformácia myslenia, aby človek neostal v zaužívaných koľajách a mysleniach, pretože môže vzniknúť napríklad nebezpečenstvo, kedy budem seba, a to si teraz môže povedať každý sám za seba, považovať za akéhosi nedotknutého, neomylného, a je potrebné sa vzdelávať. Zámerne sa vyhýbam slovného spojeniu nevyhnutnosť, nutnosť, potreba ustavičného vzdelávania, pretože aj istá forma stáleho vzdelávania, ako vedomého toku informácii, čo sú fakty skúsenosti, vedomosti, ktoré zbierame zaznamenávame, odovzdávame, a ktoré v konečnej miere spôsobujú to, že sa znižuje nejasnosť a nevedmosť ako takú príjemcu.

Ako som kedysi povedal v článku, čo povedal môj spolužiak nebohý, že tento svet sa dokáže zmeniť jedine pravdou, a nad ktorým uvažujem niekoľko rokov, naozaj je to pravda. Môžeme si rozprávať čo chceme, ako sa máme meniť, keď bude absentovať pravda, nedostaneme sa nikam.

Mnohí sa hrajú na akýchsi bohatých, alebo takých, ktorým už nič nechýba, a všetko dosiahli, ktorí si pred ostatnými radi a často povedia, že už videli všetko už dosiahli mnoho, už ani nevedia, čo by napríklad momentálne potrebovali a podobne, a myslia si, že bežný občan im nesiaha ani po členky. Tak sa snažia napríkad aj vonkajším okázalým spôsobom prezentovať navonok teda svoj životný štýl, ale pritom sa cítia veľmi prázdno, pretože naozajstné šťastie nespočíva vo chvíľkovej pohode, ktorá je veľmi vrtkavá, a na čo málokto pomyslí, kedy si myslím, že všetko je dobré, všetko je tak ako má byť, všetka priazeň je mi naklonená, dosiahol som to, čo som chcel. Práve už aj to dosiahnutie našich cieľov, možno teraz zachádzam akosi do hlbokej filozofie, v človeku môže vyvolať dojem, a to bezpochyby mylný, že už neexistujú pre mňa hranice, ktoré by som nezdolal, už som dosiahol a videl všetko, už si to všetko čo som dosiahol potrebujem len udržiavať. Alebo teda len v niečom sa chcem kontrolovať, teda aby  som mal akýsi pocit takej pohody,, aby som nestratil akúsi vnútornú istotu o mojej nadobudnutej identite, akejsi mylnej integrity do nejakého systému, ktorý pomaly môže zotročiť človeka po všetkých stránkach.

Naozaj, tak ako to hovorí podobenstvo v novom zákone o boháčovi, tak aj mnohí žiaľ, poviem to z opačnej strany, pretože to tak je, mnohí sa snažia predovšetkým bez roboty, pričinenia seba samého, aby niečo obetovali a podobne, sa snažia tak isto skvelo hodovať, mať sa dobre, žiť v nejakom sebaklame, a nevšímať si okolie okolo seba, presne tak, ako to robil boháč v podobenstve, kde je napríklad zaujímavé to, že on nemá meno. Nevieme presne ako sa volal, pričom vieme, ako sa volal chudobný, teda Lazár.

Záverom mi nedá nespomenúť ešte biblickú doložku, príspevok do tohoto článku. Možno to pre niekoho môže znieť ako dáka rozprávka alebo neviem čo, ale nie je to tak, predsa v sebe skrýva akési tajomstvo, vďaka ktorému ma toto podobenstvo dokáže neustále fascinovať, tvoriť si názory, nachádzať niečo inšpiratívne, a napríklad minule, zhodol som sa na tom s jedným mojím kamarátom, že koľkokrát počujem kázeň, zamyslenie presne na toto podobenstvo, toľkokrát počujem o tom niečo stále nové, také, čo ma stále obohatí, čo mi dá plnší zmysel tej večnosti, do ktorej smerujeme všetci, ktorý mi dáva zmysel akejsi duchovnej jednoty, ktorá má nastať v nejakom okamihu.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár