Ešte pred niekoľkými rokmi možno by sme sa vôbec nad tým nepozastavovali, že naozaj existujú digitálne, multimediálne, internetové a iné vymoženosti, bez ktorých postupom času sa vytvorila akási silná náväznosť na človeka, a teda sa celkom isto môže napríklad stať, že nie človek ich ovláda a má teda prirodzene akosi pod kontrolou, ale práve tieto mechanizmy, akési nástroje novodobé na ovládanie človeka teda postupom času preberajú iniciatívu, a naozaj akosi v niečom zotročujú človeka.
Práve preto si myslím, že je potrebné v tomto ohľade, ako teda píšem v mojom v poradí už šiestom článku s touto tematikou, že naozaj je potrebné meniť pohľad na svet a spoločnosť ako takú. Má to aj celkom logické vysvetlenie. Spoločnosť ako taká prirodzene funguje len vďaka akýmsi pohybom, teda neustálym dianím, ktoré teda ovplyvňujú ju samotnú, teda spoločnosť, a taktiež ako istá forma mienkotvorby, tak by som to nazval, teda niečo ako spoločenský nástroj na ovládanie a predovšetkým vnášanie poriadku do akéhosi chaosu. Len v krátkosti by som chcel opomenúť, že z filozofického hľadiska opakom chaosu je kozmos, teda kozmos je poriadok, chaos je neporiadok, a teda tak, ako človek možno prirodzene upratuje a udržiava poriadok doma, tak je potrebné prirodzene udržiavať aj ten morálny v nezanedbateľnej miere poriadok aj v spoločnosti. Práve preto, lebo spoločnosť tvoríme my všetci.
Povedal by som to tak, že našim problémom je práve tá skutočnosť, že človek si myslí, že v spoločnosti aj keď niečo spraví dobré, ostane to nepovšimnuté. Práve preto vzniká možno lenivosť, z toho vyplývajúca lajdáckosť, ktorá spočíva v tom, že predsa tie piliere, oporné body, tie akési pomyslené opevnené múry predsa len nespočívajú na mojich pleciach a teda prečo by som sa mal snažiť, keď ja tvorím len jeden podiel 1/x z niečoho, čo neovplyvním, do čoho možno významne azda nikdy nezasiahnem, nikto možno nedá na moje slovo.
Prejavuje sa to napríklad v práci, kde človek pracuje s desiatkami kolegami, a vie dobre, že sila predsa spočíva v tom danom kolektíve, ktorý tvoria jednotlivci, ale výhoda takejto práci je v tom, že chybu jednotlivca dokáže pomerne ľahko a jednoducho napríklad opraviť tím ostatných, a práve toto zvyšuje v celkovom meradle akúsu efektívnosť, odbornosť, profesionalitu, kvalitu odvedenej práce. Pretože samozrejme nemôžeme sa spoliehať na to, že niekto predsa len je akási hlava ten skupiny, a ostatí len sa pozerajú, ale je dobré, kedy niekto predsa len iniciatívne preberie za niečo zodpovednosť, a tým pádom možno sám on ostatných ťahá smerom dopredu, a vie, že v danom momente je to takto najlepší spôsob. Jednak vynikne on ďaleko pred nimi, a jednak celá skupina sa v niečom akosi zachráni.
Záverom chcem povedať toľko. Toto môžeme preklenúť kľudne napríklad do duchovnej roviny, že tento zápas o človeka a jeho konečné šťastie predsa začal v okamihu spásy, a človek denne sa musí snažiť, aby toho bol hoden. A s tým súvisí aj všetko to, čo som napísal. Azda posledná myšlienka záverom. Kto je poctivý v malom, raz naozaj mu budú zverené veľké veci.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár