Vieme veľmi dobre, že niekedy, možno to závisi aj od nášho akéhosi aktuálneho rozpoloženia a podobne, že niekedy veľmi radi a ochotne pomôžeme aj navyše, a pritom nechceme pri tom nič. Je naozaj záhadné, prečo sa to tak deje, veď predsa človek predsa na niečom robí z toho dôvodu, že teda, celkom logicky, chcem z toho niečo mať. A predsa sa to niekedy premení na tú nezištnosť, kedy akýmsi zvláštnym nevysvetliteľným pohnútkom predsa len niekomu pomôžem celkom nezištne. Nejde o to, či bezplatne, či zadarmo, nejaká kompenzácia nikdy nie je na škodu, ale to, že človek pomôže akosi ešte nad rámec svojich povinností, nad rámec toho, čo mal teda pôvodne v pláne vykonať.
Ba dokonca je veľmi múdre a potrebné takto nezištne pomáhať, veď veľa ľudí práveže vynikalo touto schopnosťou, teda niečo na spôsob altruizmu, kedy človek nezištne pomôže druhým. Položím si ale možno tak mierne záhadnú otázku, a síce. Dá sa ale niekomu nezištne pomôcť, pomáhať, alebo to môže prekračovať hranice našich možností, ktoré sú celkom isto obmedzené, majú teda svoje limity, svoje jasné stanoviská, majú svoje medze a mantinely, ponad ktoré nie je dobré ísť. Nie je dobré zájsť teda za tie hranice, pretože pokiaľ človeka niečo navyše zastihne akéhosi nepripraveného, tak by som to nazval, obyčajne teda človek nevie, ako má reagovať, a reaguje častokrát pudovo, možno nezapája racionálne zmýšľanie, zrazu akosi záhadne zaradí spiatočku, čo ide celkom proti logike veci.
Ako príklad by som povedal, keď sa napríklad s niekým niekto dohodne na nejakej kúpe. uvediem teda konkétny príklad. Všetko teda je už nachystané, predávajúci teda má nachystaný daný tovar, teda nejaký predmet, ktorý chce predať komusi, kto ho logicky chce kúpiť. Už ho aj oboznámil so stavom a podobne, a zrazu kupujúci proste odstúpi od tej kúpy. Áno, celkom isto má na to nárok, to nepopieram, človeku sa kadečo môže zazdať, ale je to fér? Toto sa mi stalo, priznám sa, keby som možno aj v danom čase bol lepšie pripravený, lepšie poučený, teraz je to inšie, možno by som sa celkom ináč rozhodol, tým ale nechcem povedať, že napríklad niečo, čo som si obstaral ľutujem, isto nie.
Preto niekedy človek aj ľutuje, že venoval čas tam, kde ho v podstate stratil, a takto odozvu už viac nenájde. Mnohí venujeme nesprávnym ľuďom, tak by som to nazval príliš veľa energie, a dá sa povedať, čo sa im vráti. Keď si ten dotyčný človek toho druhého ani nevšimne, nevyvinie nejaké úsilie na to, aby mu to proste nejakým primeraným spôsobom opätoval. Tak to človek celkom isto sa môže cítiť využitý. na jednej strane človek nežiada ako akúsi protislužbu v podstate nič. Nepotrebuje, aby sa mu možno ten dotyčný darca, obdarovaný, teda tam ten vzťah ako taký vzniká, aby sa mu obdarovaný nejakým spôsobom revanšoval, odmenil, hoci sa to patrí, ale predsa len, človeka to zamrzí, pokiaľ vie, že sa namáhal, a azda predsa sa len namáhal zbytočne.
Mnohí celkom ľahko dokážu rozpoznať to, kedy už prekročili svoje hranice, a sčasti to aj ľutujú, ale celé sa to zakončí tým starým známym, že taký je život. Ale je tu dobrá správa, aspoň naozaj ten dobrý pocit, že som spravil niečo, čo je všeobecne na osoh v človeku môže predsa len vyvolať pocit pohody, pocit dobre vykonanej práce, hoci vie, že dotyčný človek si to neváži, nevie to patrične oceniť, nevie prejaviť vďaku, pretože možno k tomu čo sa týka výchovy azda ani nebol nikdy vedený, pretože všetko akosi prijímal väčšinou automaticky, bez toho, aby sa zamyslel nad tým, teraz, si položím akési rečnícke otázky typu, že...
Prečo je teda tomu tak, prečo som dostal niečo také, čo som dostal, a aký to má pre mňa zmysel, či ma to môže alebo nemusí zmeniť, najlepšie k lepšiemu, a podobne by sme mohli menovať. Beriem to akosi automaticky, ako niečo, čo je samozrejme, lebo na dobré sa rýchlo privyká, ale veľmi ťažko odvyká. To azda je pre nás všetkých spoločné. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
alexandrika
20. 1.januára 2020 22:40
Nezištná pomoc a kúpa a predaj?
Napíš svoj komentár