Nechcem sa veľmi opakovať v nejakých koncoročných príhovoroch, a nejakých prejavoch s puncom akejsi slávnosti, a podobne, ale mám pocit, že je naozaj potrebné dávať si nejaké predsavzatie.
Obyčajne, pokiaľ chápeme dobre slovu predsavzatie, tak vieme, že je to celkom isto niečo, čo vykoľají náš stereotyp. Možno je to pre nás novinka, ale je to tak. Predsavzatie nespočíva v tom, že budem sa v budúcnosti, teda v akomsi časovom vymedzenom priestore v niečom zdokonaľovať, pretože vieme, že častokrát ostane len pri slovách, ale možno nič, alebo teda pramálo sa to udeje aj v realite života. Dôležité je, čo neostane len pri slovách, ale to aj naplníme. Samozrejme pri nereálnych predsavzatiach človek musí mať triezvy rozum, a zdravo si vyargumentovať všetky za a proti pri plnení akýcshi predsavzatí.
Predsavzatie si vedia dať, a zároveň ho splniť jedine silní jedinci, ktorí vedia, že teda jedine zmena, a to radikálna v ich živote znamená to pravé preklenutie akéhosi, nazvem to možno biblicky, starého spôsobu života k tomu novému. Dosť veľa ľudí uvažuje, premýšľa nad nejakou ponukou, možno si necháva teda aj dostatočný časový priestor na vyjadrenie, ale obyčajne, ak sa ti niečo nepáči na začiatku, tak teda nechcem nejako fabulovať, ale obyčajne to nemá význam v budúcnosti. Ako to teda myslím konkrétnejšie?
Áno, je pravda, že človek si potrebuje na čosi zvyknúť, ale vtedy je dosť potrebné, vnútorne si predsavzať, že proste idem do toho, chcem sa s tým celkom stotožniť, chcem niečo proste vo svojom živote zmeniť, zmeniť sa k lepšiemu, a bude to celkom isto pre mňa osožné. Človek si nebude nikdy plniť sny tým, že bude sedieť celé dni pred počítačom, alebo teda telkou, alebo len tak z nudy kadečo robiť, čo nemá zmysel, čo jednoducho nemá nejaký pozitívny dosah na formovanie osobnosti, pretože človek pri tom jednucho len upadá.
Dať si predsavzatie, ale teraz znamená, že človeku sa proste niečo nevidí, a možno sa necítil dobre v tom, čo robil, a chce to proste zmeniť. Nechce proste takto ďalej viesť svoj život, lebo ho to nenapĺňa. Chce s istotou hľadieť na budúcnosť, a vie, že ho minulosť dostatočne poučila v tom, čo chce, a čo nechce. Práve toto by som chcel vyzdvihnúť, pretože mnohí ľudia ani teda vôbec netušia prinajmenšom, čo by chceli na svojom živote zmeniť, čo by naopak zmeniť nechceli, na čom by chceli pracovať a podobne.
Maloktorí využívame aj to, že by sme mali povzbudiť toho, kto to možno potrebbuje, ale aj preto, aby sme sa my prví ozvali. Mnohí si myslia, a to som sa dočítal v jednom múdrom výroku, že keď chceš, aby sa tebe ozvali, najprv musíš spraviť to, že sa ozveš prvý ty. V opačnom garde to môže síce fungovať, pretože niekto, ľudovo povedané, musí sa obetovať, ale v tomto musíme začať sami od seba, teda aspoň ja to tak praktizujem. Ja viem, že tým možno veľa vecí nezmením, a ani zázračne človek nenadobudne niečo, po čom túžil.
Ale my nie sme tu preto, aby sme komusi plnili sny, ale aby sme svojím pozitívnym príkladom vytvárali určitú harmóniu v tom, čo žijeme, aby sme sa proste upevnili v tej viere, že toto všetko okolo nás má význam, a že táto viera, mňa konkrétne viera v Boha, teda konkrétna viera, ma obohacuje, dáva mi naozaj silu a potrebnú inšpiráciu do života, kde, ako sa môžem pochváliť, zberám už ovocie svojej práce, a som veľmi rád, že už je po mne proste vidieť niečo, čo som samozrejme z božou pomocou aj reálne vykonal, a mnoho vecí ešte pred časom sa mi ani nesnívali, ale proste to prišlo a som nadšený,
Na záver ešte niekoľko myšlienok. Aké predsavzatie si teda dáme? A má vôbec zmysel dať si nejaké predsavzatie? Čo tak len počúvať v tichosti naše srdce, počúvať Boha, ktorý sa nám prihovára v tichu čítania Písma Svätého, pri adorácii, pri svätej omši? Toto si dávam ja ako hlavné predsavzatie. Na záver môjho blogu ešte malé prianie vám všetkým. Nech sa vám všetkým darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár