Je potrebné vysvetliť všetko racionálne? II

V mojom predchádzajúcom článku som sa venoval viac menej polemike, celkom dôležitej otázke v dnešnej dobe, či sa dá všetko vysvetliť racionálnym spôsobom. V dnešnom mojom článku by som mierne pozmenil nadpis blogu, celkom  som to spravil zámerne, aby som teda vedel nastoliť niekoľko otázok, a ponúknuť niekoľko riešení pri tomto životnom rébuse. 

Ako som teda bližšie konkretizoval, nie je celkom jednoduché vysvetliť všetko racionálnym spôsobom, nakoľko máme obmedzené myslenie. Nechcel by som v tomto článku zachádzať azda to nejakej filozofickej a teologickej roviny debaty, avšak musím pripustiť, že obsahom mnohých filozofických úvah mnohých múdrych filozofov tkvie práve v otázke, ktorú som nadhodil v nadpise tohoto článku.

Je pravda, že na akési názory, svetonázory, už keď idem na to jednoduchým spôsobom, máme mnoho uhlov pohľadov, alebo lepšie by som povedal, že máme spoločný pohľad, len s odlišnou kvalitou. Niekto teda na základe tohoto opisu môže nejaký obrázok celkom isto opísať rôzne. Presne je to s mnohými témami, na ktoré sa píšu trebárs úvahy, ako aj tu, alebo v školách. Je zadaná jedna konkrétna téma, a predsa, koľko je v miestnosti žiakov a podobne, toľko bude rôznych myšlienok, a rôznych akýchsi návodov, ako by sa niečo mohlo riešiť. A celkom je to dobré, pretože napriek istej kvantite, teda množstvu, istému počtu a podobne, všetci predsa len smerujeme k jednému a tomu istému, a to je dosiahnutie istého cieľa, ktorý v danom čase azda máme spoločný, a spája nás to, že ho chceme všetci spoločne dosiahnuť, hoci vieme, že to bude pod spôsobom rôznej kvality. 

Napríklad niekto je veľmi cieľavedomý, a musí mať trebárs čisté jednotky. Niekomu stačia čisté dvojky, niekde sem tam trojka, a o tom horšom by som sa nechcel pre istotu zmieňovať. Každý v tom danom svojom úkole, vo svojej úlohe by mal pracovať tak, aby dosiahol čo najlepší výsledok, ktorý je aj na to, aby ho potešil, a dodal mu inšpiráciu.

Žiaľ málokedy je človek dobre na niečo motivaný, a vidí, že keď sa pri akomsi miernom nezdare, alebo miernom neúspechu pri niekom azda dôležitejšom ako je on sám nič nedeje, pravdepodobne sa nebude diať ani pri jeho neúspechu, a teda v danom okamihu, momente má teda celkom slabú motiváciu niečo dokázať. Napríklad sa to prejavuje v konkrétnom príklade. V každej triede sa nájde niekto, kto má aspoň približne čisté jednotky, možno nie z každého predmetu, ale väčšinou v danom predmete vyniká azda nadpriemer. To by bolo celkom v poriadku, ale sčasu načas sa predsa len stane, že aj takému človeku predsa len možno nesadne nejaká písomka, alebo ho niečo prekvapí v tom, že v danom hodnotení predsa len spadne na akýsi priemer, možno v danom okamihu úplne na akýsi podpriemer, čo sa mu prirodzene nemusí páčiť. Avšak v ostatných to môže spôsobiť celkom opačný efekt.

Mnohí sa pri tomto upokoja, veď predsa, keď to nespravil na výbornú najlepší človek v triede, alebo to môžeme prirovnať kľudne aj na pracovisku, kedy trebárs najväčší makať predsa len nedosiahol stopercent splnenie akéhosi vopred stanoveného plánu, predsa sa nič nedeje a nestane, kedy niečo podobné nesplním v danom limite najlepšie ako viem ani v mojom prípade. Je správny takýto postoj. Myslím si že nie, ale na druhej strane, ak mám byť konkrétny povedal by som azda toľkoto záverom článku.

Znie to možno iracionálne, ale niekedy môj neúspech, môžeme si to povedať každý za seba, si môžeme celkom ľahko ospravedlniť akousi kolektívnou vinou, a teda aspoň človek neklesne na duchu a nemusí všetko brať vážne to, čo možno ani nemá akúsi ťarchu prehnaných očakávaní. A preto si myslím, že všetko nemusí vyjsť presne podľa plánu a nad naše očakávania, pretože to môže spôsobiť, že viac nemôžeme v danej oblasti dokázať. Asi toľko.




Zdieľaj článok na facebooku
63 odoberateľov

Komenty k článku