Ako spomínam v nadpise, či je všetko potrebné vysvetliť racionálne, myslím si, že pocity, najmä pocity, a teda v mojom článku večernom by som sa chcel zamerať hlavne na niečo podobné, sa vysvetliť nedajú. Niečo také, ako sa napríklad racionálne nedá vysvetliť skutočnosť, že sa ti niečo sníva. Je sen nejaká objektívna skutočnosť? Asi ťažko, napriek tomu, že niektoré sny sú živé, ako keby sa naozaj udiali, a popri tom, aspoň mne sa tak stáva, neudiali sa teda vôbec nikdy, a častokrát som mal pocit, že som na nejakom mieste, ktoré dôverne poznám, hoci v realite skutočného života som v danom mieste nebol nikdy, a neviem či niečo také vôbec existuje.
Myslím si že nie, ale videl som všetko, všetko podrobne, a nie raz sa mi to stalo. Ja osobne na nejaké sny a podobne neverím, skôr postupom času ma zaráža, ten menej príjemný pocit, ktorý niekedy mám, kedy nad tým akokeby uvažujem keď sa mysľou teda snažím vrátiť niekde späť, čo možné samozrejme nie je, a nie je to teda ten najpríjemnejší pocit.
A niekedy človeka zamestnáva práveže celkovo ten pocit a nie realita, ktorá je teda okolo nás, a teda ktorú vieme zmyslovo vnímať. Je veľmi zaujímavé, že mnoho ľudí napríklad sa nesnaží vnímať realitu, ale ten život človeku prejde pomedzi prsty, navzdory tomu, a to som si všimol aj sám na sebe, ak by som mal byť úprimný, že veľakrát mojou živnou pôdou, ak to takto mám napísať, sa pre mňa stávajú akési memoáre, moje osobné spomienky, ktoré jednak človeka dokážu ako upokojiť, tak aj rozhádať. Veľa krát nestačí povedať, že všetko má byť tak, ako je, že všetko je teda tak, ako má byť. Nie som si s tým istý.
A práve ako spomínam v nadpise, niekedy takéto spomienky niečo ako krok vzad, pri spomienkach, nie som si istý, či sa dá všetko vysvetliť racionálne. Mnoho ľudí prežíva príliš veľa vecí azda až príliš intenzívne, veľmi impulzívne reaguje, vôbec sa nejaví ako nejaký flegmatik, ktorému je všetko jedno, ale chce byť taký, ktorý chce proste mať ten svoj citový a duchovný život jednoducho pod kontrolou, a nie vždy sa mu to podarí. Mnohokrát cieľavedomí ľudia, ktorí teda všetko podriadia jedine na dosiahnutie nejakého svojho osobného úspechu a šťastia, nech si to nazveme ako chceme, naozaj spravia všetko len a len pre daný okamih, pretože vedia, a radia sa tým pravidlom, ktoré existuje v športe, že teda víťaz je jedine ten, ktorý berie všetko, a nič viac.
Pravdaže, človek ktorý rozmýšľa reálne, a teda snaží sa byť realista vie, že na niečo také nemá dať. Ale nejde o to, či niečo je reálne, napríklad či sa niekomu niečo sníva, alebo zdá, vždy je to len akýsi ústrižok zmiešaný realita s niečím, čo neexistovalo, neexistuje, a všetko je v podstate vymyslené. Ťažko povedať, ale musím naznačiť to, že ani nejde mi o to, či si to viem vysvetliť racionálnym rozumovým spôsobom, a podobne, alebo sa budem nad tým zamýšľať z iného, nejakého filozofického pohľadu a podobne, skôr mi ide celkovo o ten dopad na ľudskú osobnosť, na ľudskú psychiku a celkové nasmerovanie človeka, ktorý predsa potrebuje ísť za nejakým cieľom, ako som to v mojich blogoch nie raz povedal, že my potrebujeme ísť na našej ceste do nejakého cieľa, pretože len daný konkrétny cieľ mi dáva zmysel tej mojej cesty, ktorú podnikám, a to samozrejme má mnohoraké podoby v každom jednom z nás v prípade.
Záverom poviem ešte toľko, že nechajme niekedy všetko aj na plynutie ako keby nejakej zhody náhod, zhody okolností, a nezamýšľajme sa príliš nad niečím, čo jednak máme alebo nemáme v moci urobiť, hoci je to veľmi ťažké. Ťažko je sa rozhodnúť, kedy človek má nejakú možnosť, a ešte ťažšie sa žije, kedy človeku už tá možnosť akokeby pominula. Ešte poslednú myšlienku na záver by som vyjadril, a síce. Práve vtedy mám pocit, ako keby aj všetko to racionálne zmýšľanie mi pripadá zbytočné. Neviem, je to možno len môj osobný pocit a dojem.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
takeiteasy
1. 9.sept. 2019 14:34
5
gratulujem, práve si dokázal starý známy fakt "viera je iracionálna" rozviesť do trilogie
Napíš svoj komentár