V úvahách tento nedeľný podvečer pokračujem. Chcel by som sa teda vrátiť a v niekoľkých myšlienkach v krátkosti niečo dodať a poznamenať. Dnes som prežil pekný deň, von bolo celkom príjemne, oddychoval som , pretože včera som mal mierne prekazené plány, ale keďže som v službe v podstate stále, aj na telefóne, v mimoriadnej časovej tiesni som sa musel presunúť na iné miesto. Vôbec som s týmto teda nepočítal, ale v duchu, v hesle akejsi pomoci nenechám predsa človeka ktorý sa náhle obrátil s prosbou o pomoc. Domnievam sa, že človek práve v takýchto chvíľach má celkom isto preukázať ľudskosť a najmä blízkosť.

Určite mnoho je takých ktorí potrebovali súrne nejakú pomoc. V živote sa predsa stáva mnoho dá sa povedať nepredvídateľných situácii, kedy to teda nastane. Človek, ktorý takéto čosi ešte napríklad nezažil logicky teda nemôže mať osobnú skúsenosť, a teda môže sa len veľmi ťažko vcítiť teda do tej úlohy, keď sa to týka cudzieho človeka. Kedy proste v tom nie som, v skratke povedane, zainteresovaný, pozeráme sa teda na dané veci úplne z iného pohľadu. Tú samozrejme kategoricky môžem celkom isto rozdeliťna súrnu, náhlu, alebo teda takú, ktorá časovo nemusí byť niečím obmedzená a ohraničená. 

V dnešnom blogu by som sa skôr chcel zamerať práve na emočnú časť preukazovania pomoci a podobne všetky faktory súvisiace s tým.

Ako spomínam, človek niekedy môže pri takomto prípade ako to opisujem v odstavci hore, zažiť veľmi nepríjemnú a zdrvujúcu skúsenosť, ktorú si možno aj napriek slabej pamäti a akémusi pocitu kresťanského rozmeru odpustenia, predsa len vryje nejako do pamäti. Skôr či neskôr si ich celkom isto môže premietnuť a neskoršie teda vybaviť. Otázka je, ako sa k tomu postaví, čo všetko si z toho môže zobrať, ako sa poučí, a či sa myšlienkovo a osobnostne možno aj kariérne proste posunie nejako vpred. Niektorým to ide aj opačne, a práve vtedy celkom logicky možno nastane ten pocit prázdna.

Ak sa vrátim k pôvodnej otázke, nie som si istý či je prázdno zlé alebo nie, pretože prázdno by som nazval ako stav akéhosi vyváženého zmätku, zmiešaným pocitom, kedy človek nevie celkom jasne definovať ten stav, alebo mentálne rozpoloženie, v ktorom sa jednak aktuálne nachádza, alebo čím si možno prechádza, a nevie definovať pocity z toho vyplývajúce.

Mnoho z nás zažíva prázdno a nevie to pomenovať. Áno, možno máme napríklad vyštudovanú vysokú školu, možno niekomu stačí maturita, má možno aj postgraduálne štúdium, čo je pre mňa dozaista obdivuhodná osoba, pretože do tohoto stupňa som sa nedostal. Či voči tomu napríklad ja osobne pociťujem osobne akési prázdno, neviem presne vyjadriť. Obyčajne potrebujeme nabrať dostatočné skúsenosti, aby sme si potom mali vyselektovať, čo nás napĺňa, dáva zmysel svojho života, a čo nás od čohosi vyčleňuje, a v tom horšom prípade nás zaiste nerobí šťastným. Mnohí aj radi zostávajú v stave prázdna, pretože si naivne myslia, že ono to akosi samé od seba pominie, ako nejaká hmla a hneď sa vyčasí. Je zaujímavé, čo som postrehol, ale práve ľudia, ktorí racionálne rozmýšľaju, a snažia sa všetko vysvetliť rozumne si vysvetliť, dostanú sa skôr či neskôrmdo akéhosi vyprázdnenia.

Aj majú vzdelanie, aj prácu, aj dobre možno miestami nadpriemerne zarobia, pracujú v nejakom biznise a podobne, ale cítia sa vnútorne prázdni. Človek príde domov, možno osamote začne rozmýšľať, pri najlepšom teda, že čo sa to deje, ako to má riešiť. Nevie možno celkom presne povedať, čo ho teši, čo ho možno drží v tom stave v akom sa nachádza. Možno by sa chcel z toho stavu vymaniť, avšak cíti, že azda zašiel celkom isto v nejakej stanovenej miere azda priďaleko na to, aby začal uvažovať vtedy, keď mal konať, a komať vtedy, kedy práve mal uvažovať, pretože to nie je jedno, hoci málokto o toto dbá. Čím to je neviem si to vysvetliť, pretože s týmto sa osobne stretávam aj na stránkach písma svätého, napríklad v stati o bohatom mládencovi, ktorý sa Pána pýtal, čo má robiť, aby bol v nebeskom kráľovstve. Dostal jasnú odpoveď predať všetko čo má a nasledovať Ježiša v duchu kresťanských ideálov.

Záverom odpoviem nato. Zarmútený odišiel. Ako dopadol jeho príbeh životný mi biblia už nespomína. Každopádne mnoho z nás, nemusíme čímsi oplývať, ale sme... Prázdni. Nenaplnení, neustále čosi hľadajúci, nespokojní, presne ako tento tienistý prípad. Nech sa vám darí.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár