Zase vidím niektoré spoločné myšlienky v mojich článkoch, o ktorých si myslím, že spolu súvisia, ale sú myslené z iného uhla pohľadu, a teda by som sa s k nim ešte v krátkosti pristavil predtým, ako pôjdem spať. O čo teda ide.

V mojom predchádzajúcom článku som teda rozoberal niektoré spôsoby, ako je prirodzenosť len maskou, a či teda je to pravda, alebo nie, alebo či je možné prestať premýšľať, a za akých okolností, či je to správne, či to človek možno v neskoršom čase tú svoju apatiu, nezáujem, alebo pasivitu možno nebude ľutovať v istej miere, a čo konkrétne považujeme za úspech. Je teda z tohoto isté, že som vymenoval niekoľko článkov, ktoré som pridal, ich názvy, čo všetko som tam písal, a z toho všetkého teda môžem celkom isto na základe mojich skúsenosti sa rečnícky spýtať, či teda je rozdiel medzi žitím a prežívaním.

Priznám sa, je to viacmenej komplikovaná téma, ktorej isto nie každý na prvý raz porozumie, ale ja tú zložitosť mám veľmi rád, pretože mi to prináša stále nové možnosti a pohľady, ako sa na niečo mnohorakým spôsobom vyjadriť.

Vidíme teda, že sa viacmenej strieda úspech s neúspechom, dobré so zlým, a svoje, takpovediac miesto má aj spravodlivosť s nespravodlivosťou, ktorá sa prejavuje v rozličných podobách. Niekedy jedno aj druhé pociťujeme, niekedy je to v náš prospech, inokedy v neprospech, niekedy sa niečo vyhovie nám, a inokedy v niečom sa cítime nespravodlivo ukrivdení, a prirodzene človek sa logicky dožaduje akejsi nápravy alebo komenzácie v rozličných podobách. V živote teda ako vidím je máločo nefér, ale na druhej strane práve takáto skúsenosť môže v človeku podnietiť rozvoj spravodlivosti, šírenie posolstva pravdy, riešenie akýchkoľvek typov konfliktov ktoré teda by mali viesť k náprave a celkovému mieru. ako som sa kedysi dozvedel, a stotožňujem sa s tým, že ideálne by bolo, keby zavládol celosvetový mier. Je to vskutku ideálna predstava, alebo lepšie nazvaná idealistická, miestami až utopistická, ale utopistická len z istého uhla pohľadu.

S tým súvisí aj žitie, alebo prežívanie, pretože inak sa žije, keď všetko nám hrá do karát, ako keď sa nám všetko rúca ako domček z kariet, kde človek častokrát zohráva úlohu len akéhosi štatistu.

Mnohí napríklad celkom pravdivo.. skúsenosť nás tak učí, že tvrdia, že všetko treba užiť v istej miere, treba si užiť, lebo ten čas sa ti už nikdy nevráti. Sčasti som v ostatných dňoch presne na toto myslel, a som v rozpakoch, ako je to teda potom. čo teda máme robiť, máme v niečom žiť, alebo teda len prežívať?

Rozmýšľal som nad tým, a čo by sa stalo, keby som si nechcel niečo užiť, keby som nedosiahol to, čo som chcel, keby som len tak pre nič za nič zmenil názor, keby som začal stavať tam, kde som nemal v pláne nič postaviť, kedy by som nechal niečo nedokončené, lebo by som cítil, že to tak malo byť, a pustil by som sa do niečoho iného.

Mňa sa napríklad zmocnil akiste zvláštny pocit, že keď mi niečo napríklad stále vychádza a ide podľa mojich predstáv, či som na správnej ceste, a či je to správne? Je dobré, keď človeku je stále akosi naklonená šťastena, či niekomu teda naozaj šťastie praje, alebo ak to poviem z duchovného pohľadu, či som dosiahol aj v modlitbe všetko čo som chcel, či to je to, čo tvorí podstatu človeka, a ďalej. Či teda žijem svoj život, alebo ho prežívam, či som spokojný naozaj, či som naplnený, alebo mi stále k nemu ešte niečo chýba, čo by som mohol doplniť, hoci neviem čím. 

Záverom ešte niekoľko otázok. Je správne, kedy človek stále len po niečom túži, a nepríde k uspokojivému poznaniu, s vedomím, že raz sa to dozviem, len neviem kedy, neviem akým spôsobom, neviem či to vlastne naozaj sa stane. Ako to potom môžeme chápať? Budeme niečo žiť potom, ako sme niečo prežili, a teda niečo sme prežívali, ale naplno sme nežili? Neviem fakt....

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár