Dávam si teda otázku, že či je ťažké prejaviť svoje city.
Väčšina z nás to vníma ako prežije nejakej lovestory, ktorá by nemala mať konca. V uplynulých dňoch zažívam podobne, a som úplne nadšený. Neprežívam ale nejakú lovestory z hľadiska nejakej zaľúbenosti, ale z toho, že dotyčná má pre mňa pochopenie, ktoré si naozaj veľmi vážim. Som naozaj úplne nadšený a nevnímam to vonkoncom ako nejaký pocit. Čo teda chcem povedať týmto.
Jedná sa o to, že mnoho ľudí je na vyslovene citovej nízkej úrovni. Svoje pudy znížili žiaľ Bohu len na to jediné, ktoré v podstate poznáme všetci, a nebudem ho zámerne konkretizovať slovne. nie preto žeby som sa bál toho slova, nie preto, že mám pred tým pojmom akýsi neprirodzený rešpekt, nie preto, že či to pre mňa znamená tabu, niečo čo nie je síce zakázané, ale nie celkom dovolené, ale preto, že mnohým ľuďom chýba prejavenie citov.
Prejaviť cit k niekomu to nie je len tak. Prejaviť cit k osobe, ktorá sa možno ťažko otvára pred niekým, koho nepozná, ale zároveň, ako keby obaja cítil šancu na začiatok niečoho výnimočného. Ono obyčajne to možno skončí to teoreticky tak, že si povedia, no teraz akože spolu chodíme, alebo v akom sme stave.
Áno, človek prirodzene hľadá spriaznenú osobu. Ale čo je ešte dôležitejšie, je dobré, kedy človek hľadá súzvuk duše. Súzvuk toho, čo nevidí, čo nikdy nezbadá, v podstate to, čo sa ľudskými očami dokázať nedá, to, čo sa možno nedá ani pochopiť, to čo je nehmatateľné. Čo nevieme zmerať, odvážiť, nevieme to odkryť našimi ľudskými očami, pretože to podstatné.... ako povedal exupéry, to podstatné je predsa očiam neviditeľné. To je podstata hlbokosti Božej lásky, to je podstata hlbokosti ľudskej lásky, a tej lásky, ktorá má predsa posväcovať ľudí na tejto zemi, a má posväcovať celú túto zem.
Mnohí nechápu plne význam lásky. Nehovorím, že sa chcem hrať na odborníka, nehovorím že je predsa veľmi ľahké niečo niekomu prejaviť. Áno, človek možno niekedy má veľké reči. Človek hrá možno frajera, a miestami sa tak zdá, čo to, čo sa deje, to všetko čo sa začalo diať, ako keby to bolo mimo neho, že to je mimo jeho diania, a on stále nechápe, čo to znamená. Pravdepodobne vtedy človek precitol a ako ? Vysvetlím nižšie v riadkoch.
Pravdepodobne vtedy človek precitol a zistil, čo je to skutočná láska. To, čo sa píše predsa v hymne pavlovom liste korinťanom. To, že človek je predsa k tomu druhému ľudský, je k nemu trpezlivý. Že sa mu nevysmieva, a predovšetkým je mu vďačný, a rešpektuje ho. Prijíma udalosti tak, ako idú, a zrazu cíti, že je schopný porozumieť možno tomu, čo nezažil možno roky dozadu. Zrazu cíti, že aj on je schopný niečoho, čo možno nebol schopný pri druhej osobe. Zrazu sa dokázal aj on otvoriť tak, aký naozaj je, a v prvom rade chcem povedať a vyzdvihnúť, že konečne nemusí nikoho hrať. nemusí sa na nikoho hrať, je prirodzený, je normálny, je chápajúci. Je tichý, a dokáže prehovoriť vtedy, kedy je to potrebné. Je mlčanlivý, ktorý dokáže zachovať tajomstvo. Tajomstvo nie je len o tom, že je to niečo tajné, o čom sa nesmie hovoriť napríklad tretej strane, teda ako tá pravá podstata mlčanlivosti, ale tajomstvo v tom zmysle, že človek, ktorý sa mu otvorí, ktorý odhalí celé jeho vnútro, ho dokáže proste rešpektovať, prijať, dokáže mu pomôcť, usmerniť, poradiť.
Záverom poviem toľko, že ziaľ, dnes toto častokrát absentuje. Ja vám to z celého srdca prajem.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Tieto veci su strasne individualne.