Vidíme napríklad aj zo spoločenského hľadiska, že človek ktorý, uvediem teraz len volne, taký štruktúrny príklad, ktorý nie je s niečím priamo konfrontovaný, obyčajne neberie veci vážne. prepne televízor na iný kanál, niečo si predsa pozriem lepšie, čo je možno zábavnejšie, pri čom sa cítim lepšie, pri čom sa nebudem zaoberať trebárs akýmis pochmúrnymi myšlienkami a podobne.
Kedysi keď na strednej škole som sa učil na literatúre, že každé obdobie v literatúre bolo čímsi ťažko skúšané. Každý spisovateľ, ktorý tvoril v hocijakom období, predsa písal niečo originálne, ktoré sa azda veľmi ťažko dalo skopírovať, práve preto, pretože písal niečo, čo bolo len jeho záležitosťou, ktoré sa stalo len raz. Ktoré malo jedinečnú príchuť. Možno obsahovalo niečo, čo sa týkalo všetkých vrstiev spoločnosti, ale predsa to, čo všetkých akosi spájalo, to zároveň spoločnosť v danom okamihu aj rozdeľovalo.
A práve rôzne prúdy vznikli napríklad ako na odpor alebo vlnu vzbury voči niečomu, čo teda bolo bežne zaužívané, ale už nechceli v danom prostredí zotrvávať aj naďalej, pretože cítili, že sa musia stade vymaniť, inými slovami, že týmto smerom, tadiaľto cesta jednoducho nevedie. A človek proste čím viacej sa bude týmto zaoberať a všímať si to, tým účinejšie proti tomu môže bojovať, a byť v spoločnosti ako tak úspešní, aj keď je veľmi ťažké napríklad definovať, čo všetko obnáša pojem byť úspešný, ako som to neraz opisoval.
Teda myslím to z toho hľadiska, že teda za všetko sa urazia, všetko akosi berú doslovne, pričom nie sú schopní abstraktného myslenia, nechápu proste humoru, nevedia sa empaticky vžiť napríklad do pocitov toho druhého, čo vnímam ako kategorický problém. Prečo toto spomínam teda.
S týmto teda súvisí aj to, či človek dokáže neutrálne a najmä s nadhľadom vnímať, a taktiež kriticky sa pozerať a pristupovať aj ku akejkoľvek kritike. Mnohí ako tak podľahnú zo strachu voči okoliu nejakým tendenciám, kde nepriamo musia s niečím trebárs súhlasiť, čo sa napríklad prieči ich presvedčeniu, a musia súhlasiť trebárs aj nasilu, a niekedy sa to vlečie roky, až si na akýsi aktívny odpor človek doslova zvykne, a prijme to ako niečo, čo je súčasť jeho života, čo ale na druhej strane rozhodne nemôžeme vnímať ako niečo, čo je pozitívne. Ďalej by som povedal. Či človek napríklad nebude unášaný a strhnutý davom, ako sa to hovorí, a neprikloní sa teda k názoru väčšine, ale zachová si predovšetkým chladnú hlavu, vie v prvom rade rešpektovať a mať v úcte seba samého, nezaprie v názoroch seba samého, vie pomenovať akúsi sebaidentifikáciu, čo všetko to pre neho znamená, čím všetkým si on prešiel, vie si to teda takto zosumarizovať a ostať predovšetkým človekom tam, kde človekom sa oplatí ostať.
S týmto súvisí napríklad aj to, či si ochotný zastať sa pravde v jej najrozmanitejšej a najrozličnejšej podobe aj za cenu možno straty akýchsi ľudí, ktorých možno nepriamo menujeme našimi priateľmi, ale oni azda našimi priateľmi nie sú, a pravými priateľmi neboli nikdy. To píšem naozaj preto, lebo opätovne, ako som to vyjadril v nejednom mojom článku, ja sám som s týmto mal naozaj skúsenosti, a viem, že do istého prostredia proste sa nechcem viac vrátiť, pretože by to nedopadlo dobre.
Záverom poviem jedno. Radšej človek nech sa vymaní zo spoločenstva, a to možno aj veľmi rázne treba vykonať, pretože obyčajne človek sa toho bojí, bojí toho kroku, že stratí napríklad priateľov, ten daný kolektív, na ktorý si už jednoducho zvykol, a ktorý prijíma aj taký, aký je s jeho chybami a podobne... v tomto ako tak nevidím problém ale problém vidím napríklad v tom, že jeho už niekto nepotrebuje, a on vyslovene tam stráca svoj drahý čas, stráca možnosti, kde napríklad by sa dokázal realizovať možno plnohodnotnejšie, kde by sa lepšie cítil, to všetko čo by mu dokázalo možno nanovo dať akýsi zmysel tomu všetkému, čo robí, kde sa pohybuje, a bude ho robiť šťastným. V ktorom cíti, že nie je jeho miesto, ale je to úprimné a rázne odhodlanie z jeho strany, ako keby sa napríklad mal v niečom klamať podstatne dlhší čas, a napokon zistí, že takto len premárnil veľmi veľa príležitostí, ktoré by dokázal využiť ináč, možno vo svoj prospech, ale popritom všetkom zostať tým, kým je.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár