Domnievam sa, že táto téma, ktorú som načrtol v dnešný sobotný večer, a ku ktorej sa po tretíkrát, a možno neviem ešte po koľký krát sa k tomu vraciam je naozaj širokospektrálna, a dá sa to opísať rozličnými spôsobmi. Preto by som ešte pridal k tomuto jedno zamyslenie, myslím že sa ešte vyjadrím k tomuto.

V súčasnosti aj vidíme okolo seba, a častokrát to na niektorých vyjadreniach pozorujem napríklad aj na samotných niektorých článkoch, alebo anketách, proste všade, kde sa vedie nejaká, najlepšie zmysluplná debata a diskusia o niečom, kde teda vnímame napríklad rozličné protiklady, kontrasty, konflikt názorov, alebo také, ktoré pôsobia dosť nevhodne, kontraproduktívne, a takto by som mohol menovať ďalej. Pri písaní článkov dávam dôraz na to, aby sa niektorá diskusia uberala dobrým smerom, a mám rád, kedy niektoré záležitosti sa riešia do hĺbky, a nie povrchovo. Pretože pokiaľ ostaneme na povrchu, človek nikdy nezažije pocit akéhosi uspokojenia, a častokrát sa k niečom bude vracať, čo môže celkovo nepriaznivo vplývať na neho, na jeho okolie, na to čo koná, alebo sa mu možno nebude až tak daríť v štúdiu, alebo práci. niekedy sa to môže prejaviť aj v takom zmysle, že to, čo som napríklad doposiaľ, do nejakého času vykonával vyslovene ako rutinnú záležitosť, a išlo mi to od ruky, kde som možno nepociťoval nejakú zvýšenú námahu a podobne, teraz sa možno deje opak. Prečo je tomu tak.

Je to vtedy, kedy sa človeku dostane možno neúmerne veľa kritiky, a predsa sa tak snaží. To všetko môže vyvolať akúsi vlnu nedôvery možno aj v seba samého a straty azda akejľkovek dobrej motivácie, ktorú teda mohol mať na začiatku. Krivda totižto v každom čase spôsobuje ranu, ktorú nie je jednoduché zaceliť, a zanecháva to v istom zmysle stopu. Nebudem možno menovať niektoré relácie, alebo niektoré situácie, ktoré som videl na internete, kedy naozaj ma privádzali do rozpakov, a teda ja sám v nich som cítil mieru krivdy, hoci sa ma to priamo nijako nedotýkalo. Od istej doby mám voči tomuto istý odstup, a snažím sa nie že objektívne, to by podľa mňa malo znamenať akosi automaticky, ale predovšetkým nestranne hodnotiť niečo, k čomu sa treba vyjadriť s chladnou hlavou a predovšetkým bez akejkoľvek dávky nesebakritického a individualistického myslenia.

Ako som spomínal v tomto odstavci, krivda ako taká zanecháva istú stopu v človeku, ktorá nie je pripravená na to, že sa to napraví len tak. Práve preto sa pomerne ťažšie vyrovnávajú napríklad s neúspechom ľudia, ktorí trebárs sú vo veľkej miere napríklad impulzívny, ktorí síce môžu mať vyššie nároky na seba, ako možno hocikto iní, avšak na mnohé podnety reaguju veľmi citlivo, ako spomínam, ťažšie teda znášajú krivdu, ťažko sa vyrovnávajú možno s neúspechom, ťažko prijímajú nejaké prehry. 

hovorí sa, ale možno sa to len hovorí, neviem celkom ktomuto vyjadriť svoje stanovisko, že každá prehra, neúspech človeka predsa len posunie vpred, a možno by sa nikdy neocitol v danom prostredí nebyť akejsi zhode náhod, ktorá tomu napríklad výrazne dopomohla. Celkom isto sa teda môže napríklad stať, že tá daná krivda, ktorá sa mi v čase dostala, ja sám viem pretaviť na môj úspech, kedy mojím neprajníkom nastavím chrbát, kedy im nastavím to pomyslené zrkadlo, kde odrazím dané útoky, ktoré sa otočia proti im samým.

Naším problémom je to, že človek častokrát vplyvom nepriaznivého prostredia, v ktorom sa nachádza, žije, pracuje a podobne, stotožňuje to menej príjemné, a neuvedomuje si hodnotu seba samého. Prejavuje sa to napríklad tak, že je vyvíjaný neustály tlak, a človek vie, že nie je jednoduché to prostredie napríklad zanechať a vymaniť sa, než by si akokoľvek želal. napríklad v práci, kde odísť z nie dobrého a priaznivého prostredia, ktoré postupom času ma možno veľmi obmedzuje by síce bol ako nápad celkom fajn, to nepopieram, ale nájsť si adekvátnu a primerane zaplatenú prácu, hoci by to v danom momente bolo akokoľvek nepríjemné, nie je naozaj sranda. Aj toto som teda celkom isto reálne zažil, to sa priznám, a riešil som to odchodom, čo s časti možno ľutujem, sčasti neľutujem, pretože som zažil niečo odlišnejšie, kde by som sa neocitol, keby som neodišiel z predchádzajúceho miesta. Či to bol dobrý nápad, neviem presne sa vyjadriť, ale vnímam to celkom pozitívne, že zase som niečo nové vyskúšal, čo mi proste dalo nový zmysel toho, čo som nové robil, kde som tvoril niečo nové, kde som niečo skúšal, kde som obstál, a kde som možno neobstál. 

Záverom spomeniem toľko, že je ťažké znášať krivdu, keď viete, že strana práva stojí na vašej strane, avšak vplyvom možno neželaných osôb sa on samotný stáva neželaná osoba, ktorá je dávno vpred pred niekým, kto to nedokázal samostatne, a pravdepodobne ani nedokáže a nevie sa dostaviť na primeranú úroveň, a jednak nedosiahnete možno výsledok, ktorý by mal punc spravodlivosti. Ako to teda riešiť. Ako sa hovorí, čas je niekedy, a teda aj v danom prípade azda najlepší lekár.

 Blog
Komentuj
 fotka
marcello1111  24. 11. 2019 11:59
"Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. "
Napíš svoj komentár