Akurát online sledujem napríklad basketbalový zápas, a keďže v súčasnosti basketbal už nenavštevujem, som celkom rád, že mám možnosť to jedným okom sledovať na itnernete. Niekedy takáto možnosť nebola, a o výsledku som bol informovaný zväčša na teletexte, alebo v novinách. Boli to veľmi krásne časy, ešte kedy som som chodil na strednú školu. Ale samozrejme čas ako taký pokročil, a vidím, že niečomu som sa venoval a neskoršie som to teda aj zanechal, a teda niečo bolo, a niečo už nie je. Hoci samozrejme netvrdím, že k ničomu ako takému sa nedá vrátiť. Pokiaľ človek ako tak má vôľu, možno silu do niečoho sa ešte odhodlane pustiť, nie je vylúčené, že v niečom zaznamená opätovný úspech v podobe akéhosi comebak( u) a podobne. Vždy poteší, kedy človek si na niečo veľmi príjemné zaspomína, ocitne sa možno v starej dobrej spoločnosti, kde si osvieži veľmi pekné chvíle a spomienky, ktoré ho s niektorým daným kolektívom, alebo školou, nejakým špecifickým prostredím akosi výnimočne spájalo, priťahovalo, také, na ktoré ani po rokoch nie je jednoduché zabudnúť, hoci by sa mohlo tak zdať, že je potrebné niečo zanechať, aby opätovne som sa niekde posunul vpred.

V tomto teda vidíme, že človek na tej svojej osobitnej ceste často nevie zniesť napríklad čo i len kritiku, o tejto tematike som sa už niekoľkokrát zmienil, prirodzene je to človeku akosi nepríjemné sa k tomu vracať, avšak keď takto aj vykoná, niekedy zažije osobitný dobrý jedinečný pocit, že proste to má za sebou. v duchovnom živote by som to prirovnal napríklad keď idem na spoveď, kde naozaj viem, že niečo proste zanechám. niečo duchovné ale veľmi dôležité proste zanechám, a už ma neťaží možno nejaké zlé spomienky, už som sa od niečoho teda oslobodil, a potrebujem proste vykročiť do nového dňa, na nový začiatok s novou zmenou, ktorá bude pre mňa znamenať čosi, čo ešte som možno nezažil, nejedná sa o pocit, ale o skúsenosť, kedy si uvedomím, že to menej dobré ma predsa len vyformovalo na niečo, v čom sa nachádzam v súčasnosti, a to by som azda nemenil.

A práve vtedy, keď viem, že na niečo nemám, nebudem sa niekde teda tlačiť, pretože to nemá význam. Mnohí nechápu ešte stále, kde konkrétne je ich miesto v živote, a pravda je taká, že čím viacej máš v rozličných oblastiach života teda na výber, miesto toho, aby človek konečne v tejto miere bol spokojný, vidíme v súčasnosti v spoločnosti, že deje sa pravý opak. Uvádza to častokrát človeka do zmätku, možno menšej miere informovanosti, znižuje to akurát jeho vedomosť, než by sa to malo diať opak. Informácia znižuje nejasnosť a nevedomosť príjemcu, ale hoci to nikto vám nepovie možno priamo, v súčasnosti vidíme veľmi veľa zmätených ľudí, ktorí nevedia čo chcú.

S tým teda súvisí priamo to, čo spomínam, a aj nadpis o tom hovorí, že nevieme prijať prehru. Je ťažké prehrávať, pretože s tým všetkým je spojené napríklad to, že niekto je sebavedomý viac, a niekto teda menej, ale niekto nevie znášať dobre možno tie kritické, alebo ešte horšie poviem, posmešné, ironické poznámky na svoju adresu, kedy nie je celkom priaznivé komusi ukázať len chrbát.Aj keď jedno príslovie hovorí, že človek, ktorý ohovára, robí to teda zákonite poza jeho chrbát, a odkaz takému človeku teda celkom právom aj znie tak, že vzadu si a vzadu aj ostaneš.

Záverom poviem to ešte takto. Je teda ťažké znášať krivdu, alebo prehru, alebo všetko to možno negatívne s týmto aj spojené, čo si len možno vieme predstaviť, pokiaľ teda jasne človek dostatočne nepreskúma a nespozná, nerozpozná všetko to dobré, pozitívne, a v konečnom dôsledku mohli by sme spomenúť aj možno aj to menej dobré, ktoré v sebe chtiac nechtiac ukrýva, a takto to znižuje napríklad celkovo kvalitu jeho života. Všetko, čo človek robí v prospech seba a okolia, ktoré prispieva k všeobecnému dobru, slúži na prospech, otázka je, ako sa človek vyrovná niekedy s daným neúspechom, ktorý paradoxne neminie v akejkoľvek podobe azda nikoho z nás. Je teda ťažké znášať krivdu alebo prehru? Odpoveď  si dajme každý sám za seba.

 Blog
Komentuj
 fotka
nerwous15  24. 11. 2019 06:50
Je rozdiel prehrat v tom co ovladas a v tom o com nic nevies.. to najpodstatnejsie nespomenies .. to je zas.. clanok ci co
Napíš svoj komentár