V mojom treťom článku by som sa teda opätovne pristavil pri pálčivej spoločenskej otázke, a síce, či je ťažké znášať prehru. O čo teda ide.

Ako vieme, nie jedna reklama v televízii, na internete hovorí jednoznačne o tom, že čo človek robí napríklad s nejakým nasadením, na čom mu naozaj záleží a podobne, to musí doviesť do víťazného konca. Lenže málokto napríklad vie dobre povedať, málokto je citlivý na to, aby sa vyjadril aj k téme, ako je ťažké, ako je náročné znášať prehru, čo to všetko človeka stojí síl. Paradoxne to môže vyznieť celkom opačne. Keď som niečo prehral, teda nevyhral som, ako ma to môže stáť síl. Veď pre víťazstvo som síce veľa spravil, ale v konečnom dôsledku som všetko stratil, a teda tým pádom moja námaha v podstate vyšla navnivoč, bola zbytočná, a takto by sme to mohli menovať naprieč celým spektrom, čo sa pohybujeme v pracovnej alebo študijnej oblasti.

Vieme dobre, že zo zlého ako takého je čo najlepšie sa jednak poučiť, to azda málokomu nie je neznáme, ale to má priniesť nejaký efekt. Každý krok vpred, či už ten víťazný, alebo to, kedy sme prehrali predsa je len krok vpred, záleží samozrejme od uhla pohľadu, ako sa na to všetko pozeráme. Niekedy je aj tá prehra vyslovene výzva, aby som v budúcnosti sa predsa len nevzdal. 

V dnešnej dobe vieme veľmi dobre, že človeka máločo teší, keď vidí niečo nové. Svet je naozaj až príliš zaplavený množstvom noviniek, kedy sa nevie celkom dobre zorientovať, a robí si akokeby prieskum, vďaka ktorému si vyberie nejaký daný produkt podľa nejakých osvedčených referencíí, čo sa mu viac zapáči, ale problém je, že stále sa útočí na zmysly, teda čo vidím, uverím len tomu, čo uvidím, čo si na niečom proste vyskúšam, aby som nekupoval mačku vo vreci.

Pretože pokiaľ človek niečo nevyskúša, v niečom naozaj môže prehrať, zlyhať, môže sa fatálne mýliť, a následky týchto omylov sa môžu niesť naozaj veľmi dlho, a nie je to príjemné. Na druhej strane pri takejto skúsenosti môže napríklad v niečom dospieť, a svoje názory konečne podoprieť váhou dôkazov a jeho skúseností, ktoré teda časom nadobudol, a vie, že aj tak najlepšie je pevne stáť nohami na zemi a nelietať v oblakoch.

Musíme skonštatovať, že človek v dnešnej dobe nie je navyknutý na prehru, a častokrát ani nevie poriadne, ako sa má zachovať v nejakej pálčivej situácii, možno vyhrotenej, kedy by predsa mal ustúpiť a spraviť krok dozadu, napríklad keď vie, že nevie samostatne nájsť akúsi východiskovú situáciu, a možno sa bude musieť s niekým o niečo poradiť. Vtedy paradoxne prehral.

Vtedy a to je ale dobre,a týmto ukončím môj článok, vtedy prehralo jeho ego, možno prehralo jeho prílišné, prehnané sebavedomie o niečom, čo vedel zniesť možno len o sám, a nikoho k tomu nechcel pripustiť, vtedy ale prehralo to všetko azda zlé, čo mal v sebe, a takto to odovzdal tam, kde to patrí. Mimo neho, mimo toho všetkého, kde sa pohybuje, kde znášal prehry aj víťazstvá, ale nemal ani z jedného možno dobrý pocit. Apropo čo je to dobrý pocit. Nie je to len niečo chvíľkové, alebo to by malo byť niečo aj trvácne?

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár