Je vo všeobecnosti známe, že je veľmi nepríjemné, alebo akosi obtiažne viesť napríklad rozhovor s nejakým človekom, ktorý nás napríklad v niečom sklamal, v ktorom sme sa sklamali, ktorý možno na nás vytiahol akési tromfy, ktoré nemajú nič dočinenia napríklad s čestným, alebo spravodlivým zaobchádzaním, a celé to všetko napríklad je o tom, že ten dotyčný sa nás snaží dá sa povedať za každú cenu zdiskreditovať, možno zhodiť, jednoducho povedané nedopriať nám akosi vychutnať si víťazstvo. mohli by sme takto povedať, že je mnoho ľudí, ktorí sa tvária vyslovene egoisticky, kedy nielen druhému nechce dopriať niečo, čoho by sa on mohol zriecť, ale nechce dopriať niečo, čo ho paradoxne nestojí nič, a je zadarmo.
V podstate je to niečo, čo patrí opätovne, ak to mám povedať, do duševného, alebo duchovného sveta, ktorými sú také atribúty ako láska, ako milé slovo, ako normálne jednanie, ako spravodlivosť, ako čestnosť, charakternosť. Alebo ako to, že niekto vie dodržať slovo, vie čo je čestné slovo, že nesklame, že má zmysel pre akúsi povinnosť, a toto naozaj sa stáva vzácna vec.
Toto všetko čo som menoval, je síce pekné, je síce veľmi potrebné a dobré, a žiaduce, avšak vieme, že nie všetko vyjde podľa našich predstáv. Nie všetko vyjde podľa jednak našich predstáv, a podľa akejsi objektívnosti, čiže niečo ako to, že v spoločnosti sa dohodneme na nejakých podmienkach, na nejakých ucelených pravidlách, ktoré majú za úlohu stmeľovať kolektív, viesť k akejsi jednote názorov, zabezpečiť akúsi harmóniu, dobré vzťahy, zabezpečiť proste vcelku príjemnú atmosféru. To samozrejme neznamená, že napriek týmto vlastnostiam sa nemusia vyskytnúť akési nezhody, nejaké prieťahy a podobne.
Tu predsa ide o to, aby človek, ktorý je vcelku pozitívne nastavený, ktorý dokáže povedať milé slovo, je pripravený aj na akýsi nezdar,v podobe tej prehry, o ktorej sa teda zmieňujem v nadpise a v mojom blogu. Že teda nie všetko prirodzene akosi musí vyjsť podľa našich predstáv, aj keď niekedy je to naozaj veľmi dobre pripravené, a votrie sa proste nejaké nemilé prekvapenie v podobne akéhosi neúspechu, možno zlyhania, odmietnutia, proste opaku toho dobrého v jeho najrozmanitejšej a najrozličnejšej forme, aké si dokážeme predstaviť. Už dobre sme pripravení, už sme dohodnutní, berieme to síce s akousi rezervou, lebo dobre vieme, napríklad ja osobne sa držím hesla, že nie všetko je samozrejmosť, a to platí aj pri dohodnutých podmienkach, kedy viem, že tá strana proste môže od niečoho nečakane upustiť, možno to nevie zdôvodniť, ale predsa človek má mať akýsi záložný plán.
Plán na to, aby v podstate nestratil hlavu, keď niečo nevyjde napríklad také, do ktorého evidentne vkladal veľké nádeje, vložil možno do toho veľmi veľa energie, zainvestoval napríklad kopec času, a možno nejaké tie projekty, tá práca ako taká ho možno stála aj nemalé finančné prostriedky, a to všetko sú teda záležitosti, ponad ktoré nie je jednoduché sa len tak povzniesť.
V článku, v ktorom som to bližšie rozoberal tematiku, či je vôbec jednoduché povzniesť sa nad negatívami akéhokoľvek druhu by som doplnil napríklad ešte toľko, že vidím akýsi súlad to, že môže naozaj byť ťažké znášať prehru, a pritom nie je vôbec jednoduché pozniesť sa nad negatívami, ktoré z toho vyplývajú.
Záverom by som to možno optimisticky zhrnul asi tak, že nie každá prehra znamená nutne zlo pre človeka, a možno je to príležitosť pre akýsi osobnostný reštart, ktorý by možno ani neprišiel nebyť teda tej prehry.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár