Je úspech bez bolesti?

V súčasnom svete si akosi často hľadáme sami od seba nejakú príčinu na to, aby sme slávili vo všetkom úspech, a aby sme sa vyhýbali neúspešným ľuďom, ktorí môžu spôsobiť možno aj trvalý odklon od nášho možno akéhosi vysnívaného cieľa, častokrát nereálneho a imaginárneho, ktoré sme si stavovili.

Asi takto veľmi stroho opätovne na úvod môjho dnešného článku by som chcel reagovať na jeden článok, ktorý som si prečítal, a ktorý mi dodal inšpiráciu pre tvorbu nového článku.

Človeku, ktorému sa v nejakom biznise darí, je tak povzbudený, že všetko, čo mu príde pod ruky berie ako významnú zložku ktorá ho posúva vpred v jeho osobnom kariérnom napredovaní. A preto máme rozličné slogany, ktoré nás azda povzbudzujú, azda to najstaršie, príslovie, že bez práce nie sú koláče, s čím sa samozrejme stotžňujem, najmä ak ja sám sa teraz obzriem dozadu, aký kus práce ako takej som odviedol, a odvádzam, a aký som spokojný s mojím duchovným napredovaním, čo všetko mi dala moja práca, ktorú aktuálne vykonávam.

Mnohí pozeráme samozrejme len tie hmotné úspechy, ako sme sa kdesi pohli, a čo si napríklad v súčasnosti môžem dovoliť. Prirodzene sa o to človek zaujíma, pretože odmena za vykonanú prácu je jednak plat a náš pocit dobre vykonanej práce, kde potom jednoducho kľudne môžeme spokojne kalkulovať, čo všetko si môžeme dovoliť zaobstarať za plody svojej práce. Voľakedy som si myslel, že čosi nedosiahnem nikdy, že to bude len taký bežný stereotyp, ale našťastie, som sa hlboko mýlil. Často si myslíme, že či to dobré, čo máme v živote, alebo možno to menej dobré a menej pozitívne sa už za žiadnych okolností nemôže zmeniť, a ak áno, tak le dlhodobo.

Toto je celkom isto nie celkom pozitívny prístup k životu, ktorý som donedávna zastával aj ja, najmä preto, pretože toto sa mi v živote dosť často stávalo. Ledva som sa z čohosi radoval, čo som našiel, a hľa, už som to musel aj odovzdať. Samozrejme mám to obrazne na mysli.

Človek potom veľa vecí nachádza, aby možno aj dvojnásobne to musel vrátiť. Nemusíme v tom vidieť nejakú alegóriu osobnej straty alebo nejakej prehry, ale proste to, že človek niečo musí naozaj stratiť, aby niečo nové našiel.

Presne aj to mi hovoria state z Písma svätého, kde večný život dosiahne len ten, kto ho stratí pre tento svet. Tento svet, ktorý odmieta akúkoľvek spojitosť s duchovným životom v spoločenstve svätého Boha, pretože je tak zmaterializovaný, že nedokáže svet vnímať duchovnými očami a darmi, ktoré ponúka. A tak aj to vyzerá. Mnohé práce, ktoré napríklad konáme, a sú nedocenené, a to poriadne hlboko, mnohí známi nás napríklad odrádzajú, aby sme ich vykonávali, posmešne ich nazývajú podradnými, neuvedomujúc si, že každá práca je potrebná.

Človek sa právom potom môže cítiť akosi prehnane ponížený, a hľadá odpovede na vnútorné otázky, kde napríklad zlyhal, a čo mohol spraviť lepšie, a nespravil, kde spravil chybu, či bolo možno vhodné zverejniť komusi svoje plány, za ktoré nedostal nejakého uznania, ale predovšetkým hany a posmechu.

Nič si z toho nebudem robiť, pretože viem osobne zo stránok Písma Svätého, že ani Pán nemal nejaký úspech v tomto svete, a svet ho nenávidel. Nechcem teraz nejako prehnane parfrázovať, nechcem citovať Písmo sväté, kde sa práve na ktorom mieste môžeme toto dočítať, ale vnímam to naozaj, že Boh dopúšťa vnútorné duchovné poníženie pre človeka, práve preto, aby si ho pritiahol bližšie k sebe nevnímajúc tento materialistický svet.

Svet, ktorý sa to snaží nahovoriť, ako musíš byť úspešný, ale ktorý ťa napokon vysmeje, pretože mu nedokážeš v ničom konkurovať. Dosť som si myslel, že ako zmeniť tento svet sa dá na kresťanských základoch, ale nie je to jednoduché.

Človeče zastav sa a začni vnímať hĺbku svojej jedinečnej osobnosti. Možno práve v tých prípadoch, kedy sa jednoducho cítime akýmkoľvek spôsobom napríklad v niečom odmietaný, v niečom ponižovaný, utláčaný, umlčovaný, stišovaný, vysmievaný, a podobne by sme mohli pravda menovať ešte niektoré atribúty, ktoré by nás mohli napadnúť, tak práve to môže paradoxne spôsobiť pravý opak, že takto to chce Ježiš, ale keďže ani jeho svet nenávidel, a vieme, že udalosti týchto dní zvlášť dnešného Veľkého Piatku spôsobili, že ho proste vydali na smrť, ktorú si pripomíname dnešnými obradmi.

Chceme byť ako je tento svet, alebo ako je Ježiš. Toto nie je nejaká úvaha do kresťanských duchovných náboženských periodík, ale naozaj sa to týka každého z nás, ktorý je akýmkoľvek spôsobom nejako utláčaný, odsunutý na vedľajšiu koľaj, o ktorého málokto nejaví záujem, pretože oplýva nejakými duchovnými darmi, ktoré práveže nie sú potrebné pre tento svet, sú odmietané, sú nenávidené, pretože tento svet potrebuje len materialistickú odozvu slávy, a keď ju nemá, hľadá, ako by ju dosiahol za veľmi výhodných podmienok, ktoré spôsobujú ale nešťastie, skazu a iné faktory.

Na záver ešte čosi v krátkosti spomeniem. Práve preto úspech ako taký nikdy nebude bez bolesti.

 Blog

1 0 0 0 1

Komentuj

2 komenty k blogu