Otázka znie teda pomerne jasne a jednoducho. Keby ste mali mať obrovský talent v jednej veci a v ostatných byť priemerný čo by ste si vybrali?
v tomto mojom príspevku nechcem ako tak rozoberať snahu ktoréhosi blogera, ktorý položil do pléna celkom dobrú otázku na zamyslenie, nechcem to nejak poňať po svojom, jeho doplniť, ale zameriam sa teraz na čosi inšie, a vezmem to z opačného konca, než to robím obyčajne. O ťo teda ide.
V živote nemáme dostatok príležitostí, na vykonanie toho, čo by sme chceli, ale musíme sa rozhodnúť pre to, čo robiť musíme. Málokto totiž povie, že moja práca ma naozaj baví a napĺňa, hoci priznám sa, že v mojom odbore to naozaj tak je, pretože v ňom som sa naozaj našiel. Nechcel teraz zachádzať do akýchsi hypotetických myšlienok, či to, čo napríklad pracujem ja, alebo teda v čom pracuje x iných ľudí, prospieva alebo naobak uberá, a v čom, na kvalite myslenia dotyčného človeka, ktorú tu prácu vykonáva. Máme spústu profesii, kde sa nedá hovoriť o vzťahu k nim, proste je to niečo, čo treba vykonať, za čo dostanem primeraný plat, z čoho viem vyžiť, kde mám ale na druhej strane motiváciu na druhý deň ráno vstať, a povedať si, že prostem napriek možným prekážkam alebo obmedzeniam, jednoducho vstanem, idem, spravím, aby bol vlk sýty aj ovca celá, ako sa hovorí.
Prirodzene človek, ktorý do niečoho ide, musí sa v niečom obmedzovať, a musí v niečom veľa obetovať. Svoj voľný čas, svoje sily, niekedy musí možno aj celkom nerozumne a nelogicky ustúpiť pred požiadavkami tých, ktorí nemajú možno pochopenie pre jeho alternatívy, pre jeho výzvy, možno pre jeho schopnosti, alebo sa stáva napríklad častým terčom nevhodných poznámok.
Je to napríklad z toho dôvodu, že proste predčí v niečom svojho jednak predchodcu, svojho priameho nadriadeného, svojho kolegu na rovnakej hierarchickej úrovni, a proste už sa niečo deje. Už ho neberú ako rovncenného sparinngpartnera, ale ťa berú trochu s rezervou, viac si ťa všímajú, aby si nerobil niečo, čo by si robiť nemal aby si nerobil čosi, čo môže napríklad niekomu pri práci prekážať. nemyslím situácie, kedy svojou nevhodnou prácou a podobne dehonestuješ prácu iných, alebo im nejako škodíš, práve naopak, kedy svojou usilovnosťou, a šikovnosťou dokážeš vyslovene vytvoriť akúsi paralelnú štruktúru, v ktorej dosiahneš maximum, a iných takto schovaš, ako sa ľudovo povie, do vrecka.
Taký človek v niečom sa má alebo nemá obmedzovať? Má obmedzovať svoj talent, ale ako ho má prejaviť, kedy mu ho iní nedovolia prejaviť? Verte mi, viackrát sa to stáva, stáva sa to napríklad aj v umeleckej brnadži, a niekedy z kamarátov, sa vyslovene stanú nepriatelia, ktorí si nemajú čo povedať. Je smutné, kedy niekto proste s niekým ťahal za jeden povraz, a teraz sa ich cesty nadobro rozchádzajú, pretože niekto je šikovný, ale ten druhý šikovnejší, a problém, teda minimálne ten morálny je na svete. A nevieme ešte celkom presne, do čoho všetkého, a do akých veľkých rozmerov, častokrát aj škodlivých, dokáže to všetko napríklad prerastať.
Záverom toľko. Môžeme viesť nekonečné diskusie, čí sa môžeme v niečom obmedzovať, alebo nie. Aj naše obmedzovanie môže nám navýšiť v niečom naše kvality, ale niekedy za cenu akéhosi vzduchoprázdna, kedy nám je niečo znemožnené, a my nemôžeme pokračovať v začatej práci, než by sme akokoľvek chceli, a nie je nám to príjemné. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár