Je základom úspechu neúspech? IV

Po vcelku horúcom a úmornom pracovnom dni, strávenom na stavbe, som konečne zasadol za komp, že teda chcem pridať článok. Opätovne pri štvrtom mojom pisateľskom pokuse by som chcel rozobrať tematiku, či teda základom úspechu je neúspech.

ja sa osobne snažím byť skromný. Snažím sa žiť tak, aby to, čo mám, som akoby nemal. To, čo vlastním, akoby som nevlastnil. Nie som si istý, či by som úplne dokonale vedel napodobniť posvätné texty Písma Svätého, ktoré mi teda akosi doslovne pripomínajú doprostred žitia na tomto svete, že teda máme zabudnúť na pozemské veci, starosti, ktoré máme zložiť na Pána, ktorý sa ďalej postará, a teda uprene hľadieť na nebo. 

Mnohí aj v kresťanských kruhoch túto biblickú problematiku nevedia celkom pádne vysvetliť a zdôvodniť, čo presne toto môže znamenať. Ja by som sa zameral na to, či mi to prinesie nejaký úspech, ktorý budem môcť skusovať, využiť, zužitkovať, radovať sa uprostred týchto pominuteľných vecí, alebo aj naďalej to bude možno jedno veľké trápenie, alebo niečo, čo ma nebude tešiť. 

Neviem presne, či som spomenul v mojom predchádzajúcom článku, že niekedy aj ja mám pocit, teraz to opíšem, že niekedy síce nesmútim, nepociťujem teda nejaký psychický zármutok, niečo, čo by ma ranilo, ale ani sa neradujem. Mohol by som to možno začať opačne, pozitívne, že ani sa veľmi neradujem, ani mi nie je smutno. Ja by som to nazval celkom isto v istom zmysle akýsi rovnovážny stav mysle, harmónia tela, ducha, duše, a to len preto, pretože človek, ktorý je príliš v niečom zarmútený, rieši ťažké, ba pre neho neriešiteľné životné rébusy a otázky, býva teda nespokojný.

Nemá napríklad v sebe akúsi odhodlanosť, nie je priebojný, má veľmi nízke sebavedomie, a častokrát pôsobí zmätene, neisto, mnohí si ho niekedy napríklad doberajú, stáva sa to celkom isto v školskom prostredí, v triede, kde tie vzťahy sú len na akomsi stupne vývoja. Chlapec, dievča, už nie je len nejakým dieťaťom, ale nie je ani dospelým. Práve preto človek v akomsi pubertálnom alebo adolescentnom období, ktoré môže dosť dlho mentálne pretrvať, má často nekonzistentné prejavy, nekonzistentný štýl života, teda nie pevné, nie súdržné a tak ďalej. 

Myslím to v tom zmysle, že nie je súdržný, pevný, nestojí si za svojím názorom, často sa mení vplyvom niektorých ľudí, vyslovených názorov, príliš často sa niekomu alebo niečomu prispôsobuje bez toho, aby racionálne rozmýšľal, či sa daný životný štýl, teda to niečo nové hodí napríklad aj na neho. 

Pretože mnohí chcú mať niečo, ako som to kedysi v mojom blogu napísal, chcú sa stále na niekoho podobať, niekomu sa prispôsobiť, ale v tom opačnom garde. Nemyslím teraz hneď možno na niečo zlé, možno nemorálne, alebo to, že mladý človek všeličo skúša. Nie. Nastavím latku a level vnímania vyššie a síce to, že človek častokrát aj chce zažiť niečo príjemné, pozitívne, ale nie je na to ešte dostatočne pripravený. 

Pripodobnil by som to k jedeniu čokolády, ktorá po prvej tabličke (originálny česko slovenský názov) síce chutí super, nabudí ho to k väčšej chuti, a nie je problém zjesť celú čokoládu za chvíľu. Nič na tom ani nevidím zlé, ale teda keď sa spätne vrátim k idey mojej myšlienke, keď človek toho zje veľa, určite sa to prejaví na jeho zdraví, ak tomuto holduje pravidelne.

Záverom poviem to, že len človek, ktorý dokáže vnímať veci vyspelo vie, že úspešný človek stále na sebe pracuje, a ešte stále veľa toho nevie. Ako som to povedal v jednom mojom článku, že múdry človek sa učí celý život, ale hlupák ten už vie všetko. Nech sa vám darí. 

Zdieľaj článok na facebooku
67 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Firestorm

    30 ročný muž
    Bratislava

    to je vul, kaviarovy toasty