Pokračujem v dnešnom piatom článku, či teda základom úspechu je neúspech. Vonku akurát prší. Bol som sa prejsť, skôr som si trochu bol utriediť myšlienky. Chcel som skočiť na cintorín, ale pešo v daždi sa neoplatí, pomodliť sa môžem teda aj doma. Trochu mi bolo čudne. Mám momentálne také zmiešané pocity, že neviem presne čo si mám myslieť. Mám hrozne veľa práce, ale podľa mňa, takto to má byť, aby človek sa neustále niečím zamestnával, a potom človeka niekedy môžu prejsť aj nie dobré, negatívne myšlienky.

Je teda základom úspechu neúspech? Človek, ktorý v živote zažil mnoho neúspechov, prehier, nejakých mimoriadne komplikovaných situácii, z ktorých niekto iný vyťažil, a on osobne prehrá, možno mi aj dá celkom isto za pravdu. Ak človek pocítil v niečom neistotu, vedel, že ide do niečoho, a vopred prehrá, možno si povieme v tom zmysle, že predsa som niečo skúsil. A teda každá skúsenosť, aj dobrá aj tá menej dobrá je teda na niečo dobrá.

Možno sa to len hovorí, ale dobre vieme, že teória je teória, a prax je niekedy úplne niekde inde. Vieme veľmi dobre, že človek nemôže donekonečna zbierať len skúsenosti, a výsledok bude nula. nestačí teda o niečom stále len teoretizovať, pokiaľ necíti napríklad aj podporu, a teda nejaké teoretické vedomosti a skúsenosti nevie pretaviť do praxe. Najčastejšie, a to musím smutne podotknúť, nie teda vždy je to jeho vlastná vina. Niekedy sú to také nepríjemné zhody okolností, ktorým nechápem ani ja. nechcem častokrát na to myslieť, lebo popálil som sa už veľakrát.

To platí napríklad aj vo vzťahovej oblasti. Ako som zistil, peniaze nie vždy hrajú rolu. Žiaľ musím smutne skonštatovať, že niekedy dosť podstatnú, a to je pre nás ľudí by som povedal veľmi jednak sebazničujúce, a pôsobí to deštrukčne jednak na ľudské vzťahy, na vnímanie, častokrát pokrivené, vznikajú rozličné nedorozumenia, ktoré teda vedú jednak do slepej uličky, a jednak to, že spoločný menovateľ pre toto všetko, čo som teraz v tomto odstavci vymenoval je to, že človek v konečnom dôsledku sa cíti byť niekedy využitý, v tom zlom slova zmysle. 

Akurám mám mentolový cukrík, a napadla ma taká paralela na záver. Ako človek prijme ten cukrík, je veľmi príjemný. Je v podstate jedno, aké sú, padnú vždy veľmi dobre. Človek sa cíti sviežo, možno mu to zdvihne náladu. Predsa základ všetkého je, aby si človek vedel vážiť aj malé veci.

A tu sme na koreň problému, že človek si nevšíma tie drobnosti, vďaka ktorým dokáže prežiť. A to všetko preto, lebo ich vníma ako si automaticky, veď predsa to musí tak byť, a niekedy teda bez týchto automatických vecí si teda nevieme predstaviť život, dni, niektoré situácie. 

Mnohí ľudia sú silní, ale skúste im siahnuť na to, čo možno majú najradšej, absencia bez obľúbených vecí pre nich nie vždy bude možná a častokrát budú vo svojom živote poriadne znechutení, nebudú sa vedieť pohnúť ďalej, budú vyslovene upadať. 

Záverom teda asi poviem toľko, že teda. To preto, lebo málokto asi pochopil, že v dnešnej dobe na to, aby som bol silný, je potrebné občas padnúť, a aj to, že základ úspechu, ktorý teda bude zrkadliť moje vnútro, je to, že človek teda zažije aj neúspech, ktorý ho do nejakej podoby vyformuje. Samozrejme je otázka, akým spôsobom budú oba faktory, ktoré spomínam, úspech aj neúspech primerane vyvážené, a koľko toho bude viac. A koľko človek toho znesie, a či vôbec dokáže zniesť úspech, a pochopí, že nie všetko, čo chce musí aj mať. Nech sa vám darí.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár