Je zlé cítiť sa zle? III

Nechcem sa už touto tematikou zaoberať a pravdepodobne dnešným nedeľným článkom by som ju azda ukončil. Doobeda bola klasika, bol som kostole poobede možno zriešim bicykel, alebo beh, uvidím ešte ako bude. Aj v dnešnom článku sa teda budem pýtať, či je zlé cítiť sa zle. Ako to teda myslím sa vyjadrím nižšie.


Vieme dobre, že v živote nič ako také nie je ideálne. Aj zdanlivo prirodzené veci si k sebe cestu nájdu, ale väčšinou tá cesta, ktorá trvá teda z bodu a do bodu b, aby človek došiel k nejakému cieľu, aby pochopil že tá cesta mala zmysel, hoci to bolo možno jedno veľké trápenie slúži práve k akémusi sebapoznaniu. Napríklad k tomu, či niečo nerobím zbytočne. Či sa napríklad zbytočne pre niekoho, alebo niečo nenamáham, kto možno nestojí o moju pozornosť. Dobre vieme možno to netreba pripomínať, že človeka priťahujú tajomné a neznáme záležitosti, ktoré je dobré nejakým spôsobom preskúmať.

Oddávna človeka priťahovalo niečo, čo je tajomné, čo si nevie vysvetliť. Zaoberal sa tým, pričom o nič nešlo, a nedávalo mu to logiku. A možno čím viac nejakým alogických súvislostí sa stane v živote každého z nás, tým väčšiu váhu a pozornosť tomu venujeme.

S tým ale môže úzko súvisieť napríklad niektoré stavy ktoré človeka zaťažujú. Možno medzi ne patrí nejaká depresia, nejaká úzkosť. Človek podvedome napríklad v niečom akosi cíti šancu, ktorá ale môže ale nemusí mať úspešné pokračovanie a zdarný koniec. Mňa napríklad lákajú mnohé nepoznané veci, ktoré potrebujem proste preskúmať. Som rád, ak zistím sám na vlastnej koži, či na niečo mám, alebo nemám. Či teda na vlastnej koži pocítim, že niečo ma priťahuje, idem do toho, alebo práve naopak, mal by som v niečom poľaviť, mal by som niečo vypustiť, aby ma to príliš nezaťažovalo. Snažím sa to robiť v duchu hesla, že najlepšia je zlatá stredná cesta, teda ani nie príliš naľavo, ani napravo.

Denne sa rozhodujeme pre niekoľko možností, ktoré nám otvárajú, alebo práveže naopak, zatvárajú akúsi cestu za poznaním, možno bližšou sebarealizáciou. Niekedy je to dobré niekedy nie. Pokúsim sa vysvetliť prečo.

V nadpise si azda dávam nelogickú, alebo alogickú otázku, či je zlé cítiť sa zle. Veď predsa človek ľahko môže dostať napríklad podvedome strach, ktorý môže spôsobovať nepríjemné pocity, ktorých sa človek nevie zbaviť. Ak k tomu pripočítame napríklad osobné, pracovné a iné neúspechy, proste to negatívne, vieme dobre, že toto je veľmi zlá kombinácia. Je isto veľmi zlé, kedy človeka zaplavujú pocity, o ktoré nestojí, ktorých by sa najradšej zbavil, lebo mu je to nepríjemné.

Ale toto všetko môže znamenať aj akúsi skúšku. Mnohí ľudia niečo vyskúšajú, a keď sa im nepáči všetko odhadzujú. Odhadzujú jedlo, plytvajú jedlom, naberú si veľa, nevládzu neskôr dojesť, míňajú všetko čo sa minúť dá možno v čo najkratšom čase.

Na druhej strane je množstvo naivných ľudí ktorí stále v niečom cítia šancu. Aj keď si povedia, že toto a toto mi nedáva predsa zmysel, stále niečo v niečom očakávajú majú teda nejaké očakávania, a rozumom si nevedia vysvetliť, prečo niečo, čo mi nedáva zmysel očakávam od toho možno najviac. Teda človek robí opak. Očakávanie máme práve od toho, od čoho by sme očakávanie možno ani nemali mať, a naopak, to, kde by sme mali zabrať, tak obyčajne človek len mávne rukou, veď predsa sa nič nedeje. Dobre som to videl v škole, s akou benevolenciou študent napríklad prijíma to, že dostal päťku, že nič to s ním nerobí, nechce sa v niečom zdokonaliť, a touto svojou neschopnosťou je zaplaviť polovicu triedy s tým, že predsa sranda musí byť, nič na tom nie je, a to predsa nie je všetko. Takýto prístup síce môže mnohým imponovať, mnohým sa to môže pozdávať, veď predsa, keď si niečo niekto dovolil také poľavenie, prečo by som si to nemohol dovoliť aj ja. A takto človek postupne príde do nejakého nechcem povedať že nešťastia, ale takto človek môže sa zhodiť na úroveň, o ktorú by pred časom ani nezakopol.

Záverom článku by som povedal, že dobre vieme, že nič nie je také zlé aby sa to nedalo napraviť. Je mnoho ľudí, ktorí druhým praje len to nie dobré. Človek, ktorý má silnú a pevnú vieru dobre vie, že po každej noci predsa len príde ráno, ktoré znamená nový začiatok. Nech sa vám darí.  



Zdieľaj článok na facebooku
67 odoberateľov

Komenty k článku