Denne prežívame mnoho udalostí, ktorých priebeh si napríklad celkom dobre ani neuvedomujeme. Niektoré sú podstatné, niektoré menej podstatné.
Pri určovaní, ktoré chvíle sú významné, kľúčové, by som sa rád pozastavil. Viacerým nezmyslom dávame akýsi punc kvality tým, že niečo označujeme ako významná osobnosť. Napríklad nejaký koncert, kde niekto dokáže doslova ospevovať kohosi, koho v podstate nepozná a podobne. Ako vidíme, pre každého z nás má nejaká udalosť inú kvalitu prežívania.
Je ťažké povedať, či človek má v živote stavať na zážitkoch. Logicky idem celkom na to. Aby mal napríklad v neskoršom čase na čom stavať, premýšľať, čo bolo dobré, čo možno menej dobré. Postupom času zistí, že najmä tie menej dobré pôsobili celkom isto ako pozitívny stimulačný proces na to, aby sa vypracoval na akúsi úroveň, kde pôsobí možno doteraz, a práve to bolo celkom určujúce pre jeho ďalšie smerovanie a vývoj, a to, kde sa celkovo nachádza v súčasnosti. Je dobré, ak si sem tam spravíme akúsi osobnú anamnézu prežitých udalostí v našom živote, a trochu to v krátkosti zrekapitulujeme. AKo to myslím?
Viacerí sa vyhýbame napríklad nepríjemným zážitkom, a poznáme tú veru, že najradšej by som na to zabudol a podobne. Je to ešte celkom logické, pretože kto na to spomína rád? Takého nepoznám, pretože to vyvoláva dosť možno nepríjemné pocity. Lenže tu narážame na koreň a podstatu veci.
Pokiaľ nevnímame kvalitu akéhosi problému v náš prospech, ktorý môže celkom isto vyznieť teda pre nás, a na naše zlepšenie, pravdepodobne takto azda nikdy neporastieme, a nepohneme sa vpred. Každá skúsenosť je koniec koncov skúsenosť, ktorá nás niekedy neskoršie môže celkom ľahko viesť k našej osobnej náprave, pokiaľ vieme a možno cítime, že v niečom, alebo teda lepšie povedané, na niečom by nám bolo treba osobne popracovať, aby sme sa posunuli najmä zmýšľaním smerom dopredu, čoho sa väčšina ľudí bojí, a práve preto radi ostávajú vo svojom stereotype a nezmenenom štýle, čo je celkovo len na škodu veci
Mnoho ľudí si myslí, že napreduje, ale v podstate len stagnuje, stojí na nejakom mŕtvom bode, o ktorom si myslí, že toto je to, čo chcel, čo možno postupom času budoval, na čom donedávna staval, a dáva ho na piedestál svojich hodnôt, a berie to autoritatívne, a podriaďuje mu celé jeho myslenie, svoje napredovanie, smerovanie. Dáva mu pravý opak. Miesto toho, aby ho zážitok formoval, aj nepríjemný, formuje on zážitok.
Na záver ešte čosi. Myslím to tak, že viacerí naozaj staviame len na materializme, na počte nejakých zážitkov, o ktoré sa napríklad celkom radi podelíme medzi sebou, alebo na nejakých sociálnych sieťach, ktoré v tomto smere neuznávam, pretože harmonicky vyrovnaná osoba nepotrebuje pridávať nejaké fotografie z reštaurácie, kde si fotí jedlo, a vzápätí čaká lajky a pozitívne komentáre, ako mu chutilo, čo koľko stálo, kedy presne to bolo, o koľkej hodine, koľko za to napríklad platil, a podobné nezmysly, ktoré patria do kategórie detinských hier a zábavok.
Častokrát sú to chvíle, kedy človek prežije napríklad v nejakom zmysluplnom rozhovore, v kolektíve, tam, kde napríklad vie, že dlho nezotrvá, a preto si váži tie prežité chvíle, ktoré môže napríklad v škole stráviť, pretože mnohé z nich sú naozaj jedinečné.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár