Ktoré rozhodnutia v živote sú naozaj kľúčové? Keď človek napríklad dostane výplatu, obyčajne rozhoduje sa o tom, čo by si mal za ńu ako prvé, možno aj nevyhnutné zaobstarať, a čo by si naopak, mal možno odložiť a ušetriť. Je to normálny postoj pracujúceho človeka, ktorý rozmýšľa, nielen ako niečo ihneď minúť, ale rozumne užiť.
Pri viacerých udalostiach, kde si myslíme, že nastal pokoj a kľud, nastal pravý opak. Chceme možno akúsi harmóniu a pokoj, a dostane sa nám vyslovene stresové obdobie, kde sa to len tak hemží akýmisi aktivitami, ktoré nám napríklad celkom isto zapĺňajú pracovný, alebo študentský kalendár. Ja som sa osobne nesnažil podceniť nejaké nezdary, ktoré sa vyskytli, pretože viem, že nie všetko je jednoduché a ľahké urovnať. Vidíme, že rôzne reklamy na kadejaké požičky používajú rôzne finty, aké je to jednoduché, ako to oni vedia dokonale. To je v poriadku, ale je to naozaj také jednoduché aj v konečnom dôsledku pre toho spotrebiteľa, ktorý sa o to zaujíma? Vidí niekto napríklad do budúcna? Nie z hľadiska nejakého vizionárstva, ale z praktických skúseností? že teda pokiaľ na to nemám, radšej to mám zabaliť hneď na začiaktu?
Je ťažké povedať, ktoré postoje sú kľúčové pre život. Tu nastáva kardinálna chyba, kde jednoducho viaceré okamihy v našom živote chceme, takpovediac kategorizovať, a hneď ich chceme pomenovať. Ja to nazývam akýmsi čistým nominalizmom niekedy, teda že všeobecné pojmy sú len menami. Proste je niečo, čo príde, čo odíde, nezaoberám sa tým.
Kľúčové chvíle pre život ale jednoznačne sú také, kde človek vidí, že ten jav proste ešte bude mať akokeby pokračovanie. Je to niečo ako na gramatike sme sa učili, že je vid dokonavý, a nedokonavý. To prvé už prebehlo, to druhé ešte prebieha. Obe sú v podstate rozdielne vo svojej povahe, a predsa ich čosi spája budúce, ktoré akokeby má prísť, a to je rozhodujúci výsledok v akejsi konečnej podobe.
Dostal som otázku, či to nemám občas ťažké s takýmito postojmi. Odpoviem celkom jednoducho, a predsa sa v tom skrýva určitá zložitosť. V prvom rade si uvedomím, že čo je jednoduché. Nič. Aj napríklad v popise pracovného miesta akéhosi, o ktoré sa možno zaujímame, či už na riadne, alebo na brigádu, obyčajne podľa popisu vieme celkom presne, či sa to nám hodí, alebo nie, či teda splňame určite kvalifikačné predpoklady, alebo to máme radšej nechať tak, že to nie je pre nás. Obyčajne človek musí spĺňať aj nejaké odborné znalosti, a pokiaľ to človek jednoducho nemá vyštudované, nie je jednoduché zaujať takúto pozíciu, pretože človek svojou neodbornosťou, neveľkou zručnosťou, neodborným prístupom si môže len viacmenej poškodiť, ako keby si mal pomôcť.
Musíme si uvedomiť, že v prvom rade, keď chceme čosi riešiť, musíme si jasne povedať, akým spôsobom obsiahneme poznanie, ktoré sa nám dostane, či nám stačia také vedomosti, aké máme, alebo sa treba čomusi ešte priučiť.
Záverom poviem ešte v krákosti. Práve toto sú kľúčové chvíle. Obyčajne mnohí sa neradi čomusi učia, a nemajú radi, ak niečo nejde podľa ich predstáv, spravidla od samého začiatku. To sa podarí málokomu, ale je dobré, ak to človek napríklad vníma ako výzvu, kde si popáli prsty.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár