Koho dar nezvedie

Isto všetci poznáme túto krásnu uvedomelú a národnú pieseň, ktorá má názov, Kto za pravdu horí, a teda v nadpise spomínam časť z nej. Pamätám sa celkom presne, keď sme sa ju aj učili, a nie jeden raz som si ju vypočul na jutube. Dneska by som sa teda rád pozrel na jednu problematiku, ktorú opisuje jeden bloger vo svojej ankety, pridal som tam komentár, a teda naň reagujem.

Ako teda spomínam v mojom komentári, chcem v krátkosti len opomenúť toľkoto. Pamätaj si jedno, ako hovorí veľmi správne jedno príslovie a životná múdrosť, tak naozaj, lož má krátke nohy, a na všetko sa raz príde skôr či neskôr. Osobne by som nechcel riskovať naozaj nič, aj keď pravda je taká, že mnohí máme radi dobrodružstvá, kde jednoducho skúšame čo to dá... Aj mne sa to stáva. Mám rád adrenalín. Aj teraz sa mi stalo, šiel som autom, a dvaja cyklisti vedľa seba. podľa správnosti by mali ísť za sebou, cesta nebola neviem ako široká, a naozaj cyklista riskuje veľmi svoj život. Pretože auto ho môže kedykoľvek zachytiť. Vodičovi sa stane len pravdepodobne le minimálne, avšak pre cyklistu a chodcu to celkom isto znamená fatálne následky.

Ďalej chcem povedať, to som len povedal udalosť z dnešného nedeľného predpoludnia, že teda utajiť ako tak neutajíš pravdepodobne nič, alebo máločo, lebo všetko sa raz dozvie, a ako sa hovorí v prísloví, všetko raz vypláva na povrch, a uzrie svetlo sveta. Aj v škole predsa sa len stáva, že človeka proste nejaké tie ťaháky ako tak dobehnú. 

Pokiaľ človek nemá niečo ozaj nekalé v úmysle, a nevyzerá to celkom vinne, skôr nevinne, a človek predsa len v niečom takomto hľadá, činí, koná nápravu, dá sa to samozrejme ešte pochopiť.

Prirodzene celkom kriticky sa k tomu vyjadriť ako tak nedá, pretože kto samozrejme kedy nikdy neklamal. Môže niekto napríklad s čistým srdcom povedať, že nikdy v živote nepovedal čo i len jediné klamstvo, nikdy nič nezamlčal, alebo nezatajil. Sú samozrejme okolnosti, ktoré človeka proste zarazia, a nevieme ako máme na niečo reagovať.

Dnes sú také moderné vymoženosti, že si ani nevieš celkom predstaviť, kto všetko ťa môže vypočúvať, presne ako s mobilmi. Každý jeden hovor sa zaznamenáva. a predsa sú rozliční magori, ktorí toto nevedia, a do telefónu, alebo na internet tárajú, čo im sily stačia. Raz sa prerátajú. A druhá vec. Jedno mega nezarobíš nikdy, a je jedno, či nelegálne, alebo legálne, nezarobíš nikdy proste. Teoreticky ak by si podal lotto, alebo podobnú hru, je to šanca pomerne 1:.... Ťažko povedať, koľko ľudí podá, ale je to mizivá šanca.

Hoci verím, že sú jedinci aj na SVK, ktorým sa to podarilo, ale prirodzene nikým sa s tým nechvália. Nadpis ankety svedčí aj o tom, možno aj tvoja úvaha, že ako my dokážeme jednak rozmýšľať príliš malomeštiacky, ale pritom v megalomanských úvahách, čiže dva protichodné dva kontra nezlučiteľné názory. Čo ale by som k tomu dodal? Azda len jedno jediné.

Ale to sme predsa celí my, ktorí zarobíme, ktorí pracujeme, a stále nemáme dosť, a toto je podľa mňa najväčšia tragédia. Snívať tiež nie je zlé, a niekedy sa naozaj aj sny naplnia, ale musíme si priznať za akú cenu. Za cenu akejsi prílišnej rekonštrukcie, či skôr deštrukcie našej osobnosti, ktorá podlieha týmto nežiadúcim negatívnym vplyvom. Nad týmto by som sa pozastavil. 

Záverom by som spomenul v tomto článku ešte toľkoto. Málokto sa v dnešnej dobe uspokojí s tým čo má. Málokto si váži možno aj minimum možností, z ktorých sa dá vyťažiť maximum, len sa naozaj treba snažiť, aj keď nič nie je jednoduché. To je niečo čo spievajú kollárovci. Citujem. 

..."Každý chce mať slávu moc, vytráca sa úprimnosť, skúsme robiť ľuďom radosť"... a podobne, ak sa tam spieva. Čiže človek sa jednak radikálne zmení, ale nikdy nie k lepšiemu. Práve tu je ten konflikt vnútornej slobody, kde teda začína a končí moja sloboda, a kde začína a končí moja nesloboda a akási duchovné područie, nejaká nesloboda, ktorá má rôzne, a tie najrozličnejšie varianty, aké si môžeme predstaviť. o ktorom sa zmieňujú rozliční spisovatelia.

Zdieľaj článok na facebooku
64 odoberateľov

Komenty k článku