Vieme veľmi dobre, že v dnešnej dobe sme v podstate všetci zameraní na akýsi imidž, na niečo, čo je z vonkajšieho uhla pohľadu celkom ľahko spozorovateľné, čo sa teda dá celkom poľahky odhadnúť, čo teda nechceme skrývať. To je síce celkom fajn, ale je to v konečnom dôsledku to najpodstatnejšie?
Dá sa povedať asi toľko, že v dnešnej dobe taktiež je na jednotlivca vyvíjaný akýsi tlak, aby na všetko mal názor, aby sa na všetko vedel a musel vyjadriť, aby mal nejakú vedomostnú a intelektuálnu úroveň, aby proste bol dobre pripravený. Veď predsa priamo to odkazuje aj to pravidlo, že koľko rečí vieš, toľko krát si človekom. Jestvuje teda pádna domnienka, že teda na človeka je vyvíjaný akýsi nátlak, že neustále človek musí na sebe pracovať, nie je mu dovolené v niečom popustiť uzdu, stále sa musí na niečom vzdelávať, čo samo o sebe škodí. Dobre vieme, že nie všetky informácie sú prospešné pre človeka, a viaceré sú také, ktoré viacmenej škodia, ako by mali priniesť presne opačný efekt, a teda slúžiť tomu človeku pre jeho rozvoj, hlavne duševný.
Ako to poviem. Nie nadarmo teda existuje staré príslovie, ako som ho raz v blogu naznačil, že kto slúži poriadku, poriadok slúži jemu. A teda jedná sa o to, že harmonicky vysporiadaný človek dobre vie, kde je jeho miesto v spoločnosti, vie, kde má začať, kedy má prestať, vie kedy má rozprávať, a kedy má mlčať, čo v podstate sú základe črty manažmentu a výchovy k správnemu vedeniu ľudí.
A práve to porekadlo ktoré som povedal je taktiež o tom, že človek ktorý si vybuduje okolo seba poriadok, nejaký systém, v tom systéme nakoniec sa aj nájde, a koľkokrát bude dbať o dodržiavanie istých zásad, ktoré sú prospešné jednak pre neho samotného, to si môžeme prirodzene povedať každý sám za seba, toľkokrát to bude prospešné aj pre spoločnosť, ktorá ho obklopuje.
Práve na základe tejto skutočnosti môžem napríklad použiť akési prirovnanie, že niekedy sa stáva v spoločnosti, že teda z nejakých nie celkom priateľov, nepovedal by som nepriateľov, ale ľudí, ktorí ale majú silné charakterové črty a dobré vlastnosti medzi nimi jestvuje akýsi pádny predpoklad, že časom predsa len dosiahnu istú súhru, sú toho schopní, a teda ktorá bude len veľmi ťažko prekonaná. Avšak nie každý môže niečo takéto zvládnuť, alebo sa na niečo takéto podujať. Avšak keď konečne akosi odhodíme tie predsudky, tie naše masky, pod ktorými schovávame všeličo možné, zistíme, že práve vtedy sme odbúrali všetky prekážky, ktoré nám bránili výhľad na tie pomyslené hviezdy, v duchu latinského porekadla per ardua ad astram, teda cez prekážky ku hviezdam. A preto čím azda náročnejšie tie prekážky sú, možno poviem to trochu metaforicky, tým jasnejšie sa nám budú zdať hviezdy, ktoré uvidíme.
Existuje v spoločnosti stále niečo také, ako posudzovanie, to, že niekto stále je s niečím priamo alebo nepriamo konfrontovaný, stále chce niečo napríklad dokazovať, alebo vie dopredu, že dokáže vytiahnuť na svojho protivníka také tromfy, ktorými si zabezpečí vítazstvo. Priamo to teda súvisí s porekadlom o cudzích jazykoch, ktorý beriem ako veľmi nešťastný, pretože dobre vieme, že táto hodnota neplatí pre všetkých rovnako, za rovnakých podmienok, pretože tie podmienky pre nás ľudí nikdy neboli rovnaké, rovnocenné, tobôž nie by sme sa mohli rozprávať o nejakej spravodlivosti a všetkom to, čo to v sebe zahŕňa.
Je smutné, kedy sa na človeka pozeráme len cez akýsi umelo vytvorený hodnotový systém, v ktorom teda už poznáme akési jasne vymedzené aspekty, ktoré teda musí dany dotyčný spĺňať, ale nepozeráme sa na akýsi skutočný dosah v realite a na praktickosť.
Záverom poviem toľko, že je dobré, kedy človek pozná seba samého, a nenechá sa strhnúť davom, čo sa nanešťastie veľmi často stáva.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár