To čo som povedal, to čo som teda vyslovil, daj aby sa stalo toto a hento, daj nech dosiahnem takýto úspech.... To je človeku vlastné. Každý si predsa prirodzene čosi želá, najprv, ako si niečo zaumienil vykonať. Niekto si myslí, že tá práca sa vykonala sama od seba. To je príklad kohosi, kto rád dáva nejaké rozkazy, ale sám sa bojí akosi vyhrnúť ruky do práce. Nie preto, lebo sa mu nechce robiť, tu nezohráva akýsi aspekt aktivity, alebo teda opačne, aspekt lenivosti nejakú významnú úlohu práve naopak. Veľa z nás má tendenciu pristupovať k nejakým záležitostiam skôr zo skeptického pohľadu, než z pozitívneho, a práve preto málokto je takých, ktorý dokáže človeka podporiť aj pri neúspechu, nielen pri úspechu.
Veľa ľudí hovorí, alebo aj repuje o tom, že ako tvrdo si išiel za svojím cieľom. JA by som len doplnil. Nie som vyznávač tohoto hudobného smeru, vyslovenie nie, ale je v tom kus pravdy. Pretože každý z nás očakáva akési výsledky, ale postup práce nechce vidieť. Musíš proste prísť na to sám. Musíš byť teda samostatný, takto k tomu aj pristupovať. To, že nik ťa nebude podporovať ku nejakému cieľu, teda na tej ceste je normálne. V podstate to nie je normálne, ale v dnešnej dobe je teda máločo normálne, a veľa nenormálnych záležitostí chtiac nechtiac označujeme ako normálne. Nie preto, lebo to považujeme za normálne, ale preto, lebo stále počúvame o to, čo všetko je normálne v tomto svete, pričom vidíme, že to je nenormálne. Ada dosť dlhá a komplikovaná nejaké filozofická poučka, ale čuduj sa svete, ono to naozaj tak funguje, ako som to opísal.
Uvedomil som si napríklad jeden paradox. Človek má tendenciu skôr neveriť ako veriť, alebo teda uveriť čomusi. Teda celkom nelogicky, odmieta akúkoľvek spojitosť náhode oproti realite, ktorá je pred ním. Nie je to zlé, ale avšak, ak sa napríklad stane akýsi opak toho čo čaka, alebo toho, čo predpokladal, nevie si to samozrejme nijako logicky odvôvodniť, nevie si to vysvetliť, a vtedy ešte sa viac môže zamotať do nejakých novovzniknutých nejasností, ktoré ho zaplavili dosť neurčitými otázkami.
Ako to vnímam. To, že logika odporuje akejkoľvek viere. Veriť v niečo, že nájdem čosi, o čom nie som empiricky presvedčený, teda na základe akéhosi evidentného poznania, ktoré teda ešte bližšie podrobím nejakému logickému rozumovému skúmaniu, danie si to nejakých bližších súvislostí, z ktorého viem vyvodiť akýsi záver.
Aj rozprávky vznikali presne na jednak ľudovej tradovanej prepojitosti, a jednak preto, že mnohé, teda všetky boli fiktívne. To problem nebol, žeby sa dostali do konfliktu s realitou, ale preto, lebo vyplvývali z nenaplnených snov a túžob. A taktiež človek okrem viery, keď nemá naplenné tieto potreby, začne ich vyhľadávať, kdežto kresťanská viera ti ponúka pravý opak.
Záverom by som môj blog ešte obohatil biblickým zamyslením. Aj ježiš vyzýva bohatého mládenca.. A síce týmito slovami, citujem..."Jedno ti ešte chýba, poď a nasleduj ma..." Nie vždy to môže súvisieť so vstupom do duchovného života a podobne, ale proste to je niečo, čo nikoho z nás neminie, pretože človek chtiac nechtiac každý z nás čosi už niečo zanechal, nejaké spôsoby, nejaké nasledovania jemu vlastné, o ktorých bol pevne presvedčený ešte pred časom, že sú správne, ale možno postupom času sa v niektorých ľuďoch evidentne sklamal, a zistil, že takéto čosi nechce v živote, pretože ho to nenapĺňa.
Čo človek odopiera si, a nechce na to myslieť, proste niečo opustiť to, čo ma skľučovalo, v čom som sa cítil neslobodný (naša pýcha egoizmus, povyšovanie sa nad ostatnými, naš materializmus, naše vlastníctvo, peniažky a podobne) do kontrastu s tým čo človek nemôže nikdy stratiť a nikto mu to nemôže ukradnúť Je to viera, láska, nádej, je to dôstojnosť, úcta, poznanie, vedomosti, duchovné bohatstvo, dobré srdce. Podeliť sa s niekým o niečo. Azda toľko.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár