Azda takto by vyznel nadpis môjho sobotného blogu, pretože som si prečítal jeden článok na ktorý sa práve pokúsim napísať niečo ako recenziu. Môj blog bude vlastne o tom, ako človek by mal nájsť naozajstnú harmóniu a vnútornú duchovnú pohodu.

Mnohí si myslia že duchovnú pohodu získame nejakou meditáciou, ktorá má svoje korene či už v nejakom východe, teda nejakou východnou meditáciou a podobne. Osobne to neverím, neuznávam, pretože je to jednak v rozpore s mojím kresťanským duchovným presvedčením, ktoré aj tak nevedie k ničomu, a jednak preto, pretože to nevedie k nejakému duchovnému zjednoteniu, ale práve naopak v rozpynutiu sa v nejakej imaginárnej prázdnote. Nazvite si to ako chcete, ale naozaj to je tak. 

Je to niečo podobné, ako keď ktosti povie, že odcestuje kdesi inde, než dovtedy do toho času žil, aby zabudol na dané miesto, v ktorom ho viažu možno nie práve tie príjemné spomienky. Ale dá sa to naozaj? Je to riešenie? Je riešenie nemyslieť na to? Sčasti áno, ale sčasti nie. Je práveže omnoho dôležitejšie dostať sa do akejsi duchovnej fázy, kedy jednoducho nejaké pocity opadnú a pri pohľade na nejakú skutočnosť práve v tom okamihu nebudeme pociťovať akúsi nostalgiu. Je to presne ako keď človek si vytýči nejaký cieľ. Na prvý krát sa ti to nepodarí prekonať. Skúšaš ďalej, to je normálne. 

Čítal som jednu myšlienku, ktorú som pred časom rozobral na blogu a dnes sa k tomu opätovne vraciam. Ale keď sa ti to podarí, vtedy zisťuješ, že predsa to malo zmysel. A tá myšlienka znie. Bez občasných prehier si nevychutnáš víťazstvo. To je niečo, čo vedia úspešní ľudia, ktorí si proste niečím už prešli.  

K tomu samozrejme sa pridružia aj polorozpadnuté a dávno zabudnuté vzťahy. Je samozrejme jasné, že mnohí z nás majú vzťahy s inými, napríklad pracovné, kamarátske, také, ktoré proste dá sa povedať v určitých životných momentoch priam nevyhnutnou súčasťou života. A tak to aj býva, že ten, ktorý ti bol v nejakom období života dá sa povedať najlepší kamarát, priateľ, a neviem ešte ako by si ho ešte mohol oslovovať, alebo vznešenejšie titulovať, ťa po určitom čase bude v podstate pre nič za nič nenávidieť, a všetko zlé na teba hovoriť.

Prečo je to tak, celkom isto neviem povedať príčinu, ale je to preto, lebo chceme vo svojom okolí presadiť niečo, čo je naozaj dobré a prospešné. Ale ako to už naozaj býva v živote, tak vždy sa nájde čosi, čo človeku niečo znechutí, čo človeka bude určitú dobu prenasledovať. Mnoho ľudí si myslí, že úspech je len to, čo vidíš na povrchu, lebo to, čo je pod povrchom je očiam neviditeľné. Áno, je to tak, ale je to naozaj tak?

Tu by sme sa mali dostať do konfliktu dobrého so zlým. A to práve preto, lebo to, čo je očiam neviditeľné, ako to nazval exupéry vo svojom literárnom diele, okrem toho, že má veľkú výpovednú hodnotu, práve preto si to ľudia nevážia, pretože odkazuje na duchovné a nie materiálne posolstvo doby. To dobré je očiam neviditeľné. A práve preto v našej spoločnosti sa pohybujú osoby, o ktorých ani netušíme, čo všetko prežili.

Ak by som mal ďalej pokračovať, vedel by som vymenovať rozličné varianty života, ktoré človeka môžu celkom isto postretnúť. Samozrejme sú to dvojaké situácie. Buď si na to pripravený, alebo si na to nepripravený. Ťažko povedať, čo je lepšie, pretože na nejaký nezdar sa síce dá nejako vnútorne pripraviť, akokeby stotožniť s tým, čo sa bude diať, ale predsa tá jedinečná kritická situácia dokáže vyhrotiť daný moment s tým, že človeka zaplaví obrovský smútok, z ktorého nechcene bude čerpať ešte celkom isto ešte určitý čas.

Niečo ešte na záver tohoto článku. Už teraz som sčasti citoval písmo sväté, kde sa naozaj spomína, že, a síce ...." kôli mne vás budú nenávidieť všetci, ale ten, čo vydrží do konca bude spasený..." Mt 10,22. Takto v krátkosti by som dal do súvisu Písmo Sväté s tým, čo idem opisovať, pretože je naozaj zaujímavé, že mnohé udalosti v našom živote sú predpovedané, a sú dá sa povedať duchovnou paralelou toho, čo sa dialo v minulosti.



 Blog
Komentuj
 fotka
riddler  18. 8. 2018 14:25
Pripomenulo mi to jeden článok, ktorý porovnával východnú a západnú mystiku- vo východnej ľudia viacej načúvajú svojmu božstvu, čo im napovie, v západnom hovorí človek k bohu spôsobom "daj aby sa stalo toto a hento, daj nech dosiahnem takýto úspech." V závere to bolo zhrnuté asi tak, že by bolo dobré nájsť zlatú strednú cestu- vedieť načúvať a byť potichu, ale taktiež vysloviť čo má človek na srdci. To len toľko k tej meditácii
 fotka
vreskot000  18. 8. 2018 14:37
zdravím ťa kamarát! áno, celkom dobre si to vystihol. doplnil by som tvoje myšlienky. To čo so povedal daj aby sa stalo toto a hento, daj nech dosiahnem takýto úspech.... to je človeku vlastné. aj rozprávky vznikali presne na jednak ľudovej tradovanej prepojitosti, a jednak preto, že mnohé, teda všetky boli fiktívne. To problem nebol, žeby sa dostali do konfliktu s realitou, ale preto, lebo vyplvývali z nenaplnených snov a túžob. A taktiež človek okrem viery, keď nemá naplenné tieto potreby, začne ich vyhľadávať, kdežto kresťanská viera ti ponúka pravý opak. Aj ježiš vyzýva bohatého mládenca.. Jedno ti ešte chýba, poď a nasleduj ma. a to je niečo, čo človek odopiera si, a nechce na to myslieť, proste niečo opustiť to, čo ma skľučovalo, v čom som sa cítil neslobodný (naša pýcha egoizmus, povyšovanie sa nad ostatnými, naš materializmus, naše vlastníctvo, peniažky a podobne) do kontrastu s tým čo človek nemôže nikdy stratiť a nikto mu to nemôže ukradnúť Je to viera, láska, nádej, je to dôstojnosť, úcta, poznanie, vedomosti, duchovné bohatstvo, dobré srdce. Podeliť sa s niekým o niečo. Azda toľko možno to napíšem do článku ešte ďakujem ti za koment, veľmi si to vážim
Napíš svoj komentár