Neprichádzam sa klaňať, prichádzam víťaziť. Tak teda znie hlavná myšlienka môjho blogu, ktorý teda druhý raz chcem bližšie priblížiť. Ako to teda myslím.
Mnohí z nás, ale je to prirodzené nosí v sebe prirodzenú túžbu napredovať. S tým je spojená aj snaha docieliť niečo do zdarného konca. Teda keď na niečom pracujem, aby som to docielil. Ak chodím na vysokú školu, tak chcem byť ten inžinier, alebo magister, alebo lekár, proste neštudujem to preto, lebo chcem mať len čisto titul pred menom, poprípade za menom, ale naozaj, ide mi o to, že tá škola, ktorá mi poskytne mnoho vedomostí, a koruna toho všetkého je teda spomenutý titul pred menom je ozdobou tej niekoľkoročnej snahy a driny.
Lenže nie každý dosiahne titul, nie každý teda skončí tú školu. Ani ja som výšku nedokončil, ale venujem sa paralelnej práci, a dosť ma to napĺňa, hoci uvedomil som si mnoho súvislostí, že v mojej aktuálnej práci napĺňať chcem predovšetkým to, čo zanechal Ježiš v Písme Svätom, a to konať skutky telesného a duchovného milosrdenstva... hladných kŕmiť, pochybujúcim dobre radiť, chorých a starých navštevovať. Ešte by som doplnil, podľa možností aj sa o nich starať, pretože to je naozaj skutok telesného milosrdenstva, a s tým je spojené božie požehnanie v rodinách, o ktoré nie každý je schopný prosiť.
Uvedomil som si ale na tomto prísloví, že je to zlé a nepochopené príslovie. Že teda je to príslovie, ktorým svet ovláda človeka, miesto toho, aby človek ovláda svet. Presne tak, ako to hovorí jeden pastor, rád som ho počúval istú dobu, a veľmi veľa som čerpal od neho, napriek tomu, že nebol rímskokatolík, patril medzi nejaké kresťanské spoločenstvo v Amerike, ale priam geniálne vystihol princíp duchovného života. Ako to teda myslím, bližšie to vyjadrím teda v týchto nasledujúcich riadkoch.
Duchovný život je život jednak vychádzajúci z milosti, a jednak je to spôsob, kedy človek, ako koruna všetkého tvorstva, pozvaný Bohom, predovšetkým svojím osobným príkladom, vierou, dobrými skutkami, odovzdal do posledného kúsku všetko to, čím ho obdaroval Boh. V duchovnom živote platia odlišné parametre ako v materiálnom, o ktorom sa zmieňuje napríklad Ježiš, keď hovorí, aby sme si nezhromažďovali majetky, kde ich moľ a hrdza zničí, ale v nebi, ktoré sú večné, trvalé a nezničiteľné, a budú mať inú kvalitu.
Prečo je tomu tak. Tento svet hovorí, áno, prichádzaj víťaziť, a nie klaňať sa, duchovno mi hovorí, prichádzaš sa klaňať a nie víťaziť.
Kde je teda problém. Problém je v poňatí tohto života ako takého. Mnohí zabudli, že sme tu len dočasne, a ľudský život je prirodzene ohraničený jeho začiatkom a koncom. Možno si povieme, že toto sú klasické duchovné myšlienky a nič viac. Lenže problém je v tom, že málokto tomu venuje pozornosť, a nechce sa nad tým zamyslieť a trochu pribrať do svojho myslenia aj čosi iné, čo mu je príjemné. Je samozrejme prirodzené, že človek sa chce rozprávať, debatiť, viesť teda nejaké dialógy v tom lepšom prípade o nejakých príjemných témach, pri ktorej necíti nejaké napätie, alebo emócie, možno nejakú vnútornú frustráciu, či skôr akúsi nevyrovnanosť, kde ešte vie, že to nie je úplne v poriadku.
To úplne chápem. Ale čím skôr to pochopíme, tým lepšie pre nás. Mnohí začínajú uvažovať až vtedy, keď je pravda príliš neskoro, a nemali na nič čas. Mnohí sa vysmievajú kresťanom z ich, alebo teda z našej, mojej viery, ale keď príde rad na nich, celí sa trasú strachom, a nevedia, čo si majú počať v tej vážnej chvíli, na ktorú prirodzene nie sú pripravení, a sú veľmi zaskočení.
Bližšie to nebudem rozoberať, pretože nechcem pravda vzbudiť u niektorých ľudí možno strach, alebo nejaké hlbšie vnútorné otázky, ktoré nemusia vedieť si s tým rady, a možno každodenne s týmto zápasia, a ešte ani zďaleka to nemajú vyhraté, ktorí azda majú s týmto možno nejaký problém, a teda každý z nás si teda vykoná tú svoju pomyslenú krížovu cestu života, po ktorej chtiac nechtiac všetci bez akéhokoľvek rozdielu kráčame.
Na záver pár viet ešte. Aké teda ponaučenie alebo morálna poučka z tohoto všetkého vyplýva? Asi toľkoto, čo napíšem. A to všetko je výsledok práveže toho myslenia, že mnohí prichádzajú len víťaziť, len napredovať, len porážať nepriateľov, len zdolávať všelijaké prekážky, len si vychutnať pocit víťazstva, ale nepriniesť nijakú obetu, ktorá pozitívne zmení môj život, a pomôže mi k tomu, že budem lepší, a budem si čosi oveľa väčšej miere uvedomovať, čo som si neuvedomoval azda po dnešný deň...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár