Prečítal som si nadpis jedného článku napísaného celkom nedávno, a pokúsim sa teraz napísať moje vlastné myšlienky, akože nejakú recenziu na tento článok. Volá sa, neprichádzam sa klaňať, prichádzam víťaziť. Čo teda presne znamenajú tieto slová, a čo všetko som si pod nimi vybavil, a ako to vnímam ja, sa pokúsim teraz teda opísať v týchto nasledujúcich riadkoch.

Ako som sa teda nedávno vyjadril, a celkom to nie je veľmi na chválu, ale to poviem, mnoho ľudí žije v príliš ideálnom svete. V takom, v ktorom proste žijú len oni so svojimi spokojnými ilúziami, ideami a predstavami, a nikto iní. 

Istotne uznávam, že každý máme svoj vlastný svet. Je to celkom normálne, a v istom zmysle tak to aj by malo byť. Mám ho aj ja, a celkom bohatý. Kto ho nemá? Máme ho v podstate všetci. Snažím sa ho celkom iste pretaviť do písania článkov tu na tomto webe, pretože to vnímam jednak ako nejaké odreagovanie, a jednak ako možnosť čerpať nejakú inšpiráciu pre teda ďalšiu tvorbu, a pre život do ďalších dní. 

Človek nikdy nevie, aké možnosti mu prinesie nový deň, a nové ráno, a ja sa snažím predovšetkým zo všetkých síl využiť všetko čo sa dá, nielen vo svoj prospech, ako to veľmi radi robia ľudia, ktorí majú radi materializmus, ale tak vo svoj prospech, že je to na moje vlastné vnútorné budovanie, a aby som proste tým poznaním, ktoré týmto procesom patrične získaval, dokázal obohatiť aj ľudí okolo seba. 

Netreba samozrejme ale mať nejaké altruistické vízie, ako si to mnohí myslia. Áno, mnohí chcú nejako nezištne pomôcť, ale tam to prevažne začína a aj končí, nemá to proste nejaké dlhšie trvanie. Myslím to celkom reálne, pretože nemám rád sentimenty. 

Sentimenty predovšetkým vznikajú celkom iste z nejakých nesprávnych názorov, kde si len myslíme, že to nejako má byť, ale realita je celkom iná. Nevedel som teraz presne celkom zadefinovať, čo tento pojem znamená úplne doslovne, a preto som si pomohol na internete slovníkom na jeho objasnenie. Keď proste niečo neviem, ja som osoba, ktorá sa jednoducho rád s niekým o niečom poradí, ktoré mi proste prinesie nejaký úžitok, a má to zmysel. 

Nie je to proste založené na racionálnej, rozumovej úvahe. A preto častokrát, najmä v nejakých náboženských periodikách vnímam a vidim predovšetkým to silné hnutie, ktoré síce myslí veľa vecí správne a logicky, ide na to dobre, ale podstata, alebo teda esenciálny prvok náboženského vnímania nesie zväčšej časti práve tá sentimentálna, a nie racionálna stránka.

Je to jednoducho ako pri kúpe nejakého drahšieho odevu, na ktorý sme si napríklad možno museli aj našetriť, napríklad spoločenský oblek, alebo šaty, alebo nejaký možno kvalitný odev, používaný naozaj len pri slávnostných príležitostiach, ktorý sa ale samozrejme svojou povahou ani nehodí na bežné nosenie, a nemá ani svoje využitie.

Neprichádzam sa klaňať, prichádzam víťaziť. A práve tieto novodobé príslovia, ktoré celkom isto pozerám na nete, ktoré nie sú zlé, nesprávne motivujú mladých ľudí, a ani o tom nevedia. Prečo toto všetko spomínam?

V nás celkom iste vyhasla akási prirodzená túžba niekomu alebo niečomu slúžiť. Sú proste osoby, ktoré to majú vo svojej povahe, ale to výnimočné všetko. Všetko chceme zadarmo, ideme si samozrejme pre svoju odmenu, máme pravdaže jasne stanovený cieľ, ktorý chceme splniť, ideme nad sto percent, nepripúšťame si nič inšie len víťazstvo, všetky nezdary musíme prekonať, musíme byť sebaistí, vždy len makať, a naozaj len málokedy poľaviť, a presne takéto blbé slogany v človeku vyvolávajú celkovú nechuť do života niečo tvoriť nové, niečo, čo bolo poškodené obnoviť a podobe.

Musíme si uvedomiť ešte jednu vec, ktorá ma napadla. Stále sa vyhrávať nedá. Mnohí skúšajú čosi neustále a donekonečna, kým to nedostanú. Buď to teda napokon dosiahnu, ale prinesú neprimerane veľké obety, a možno ten náprotivok, čo stál v ceste sám ustúpi, lebo uzná, že iná cesta niet, 

Záverom ešte niekoľko krátkych viet. Mnohí prichádzajú len víťaziť, ale nie klaňať. Stáť celkom iste pred nejakou falošnou pokorou, ktorá nie je pokora, ktorý nie je schopný ustúpiť zo svojich požiadaviek, a je neustále pripravený len víťaziť, nič iné si nepripúšťa, a o nič iné mu ani nejde. Prichádzajú len víťaziť, ale neuvedomujú si, že v podstate vyhrajú len bitky, nie vojnu, ako mi to hovorí príslovie celkom múdre.




 

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár