Mýlite sa bratu. nikto nikoho nestraší. Zdravý rozum a kresťanská náuka mi predsa celkom iste logicky hovorí, že Boh je naozaj odpustiť každý hriech, avšak trest si musíš odskákať sám. To máš presne ako v trestnom práve. Pokiaľ ukradneš z banky milión eur krádežou, teraz možno hovorím extrémny obrazný štruktúrny príklad, ale predsa len ma napadlo, ale pritom nikoho nezraníš, a nezabiješ, ešte v tom lepšom prípade, sudca ťa pošle kade tade na nejakých možno dvanásť rokov, samozrejme všetko záleží od okolností a podobne.
Toto je celkom iste mylný náhľad a celkovo predstava o kresťanstve ako takej, ktorého podstatu mnohí nepochopili. Nepochopili, že my sa jednoducho v rámci morálky a dobrých vzťahov musíme jednoducho spájať, aby sme tvorili silnú jednotu, ktorá je dobrá na to, aby naozaj jeden duch prebýval v srdciach všetkých ľudí. To nie je len zbožné prianie kresťanov, ale takto by to malo fungovať niečo ako dokonalý model spoločnosti, ktorá sa taktiež nie v rámci kresťanstva usiluje o šírenie akýchsi hodnôt, len sa im to príliš nedarí, pretože nemajú základy, a teda tým pádom logicky nemajú na čom stavať, a tie materialistické poučky z etickej výchovy nestoja na pevných podkladoch.
Podobne je to aj s nami. My tiež častokrát žiadame od niečoho odpustiť, alebo upustiť od nejakých zaužívaných noriem, ale to len preto, lebo sme v nejakej znevýhodnenej pozícii, a takto je to pre nás lepšie Snáď každý z nás sa ocitol možno v nejakej nie celkom závideniahodnej situácie, nejakej napríklad komplikácie, ktorú musel samostatne riešiť. Azda bežný problém je napríklad v cestnej premávke, kde človek každou jazdou všeličo riskuje.
Minule v nedeľu sa mi stala zaujímavá vec. Išiel som autom, a spozoroval som hliadku, našťastie už v primerane dostatočnej vzdialenosti. Nie preto, lebo musel som v tom danom momente azda čosi zakrývať, alebo žeby som náhodou nemal trebárs pri sebe potrebné doklady, to nie, všetko som mal a všetko bolo z tejto strany v poriadku.
To všetko spôsobilo, že som v podstate náhle musel zmeniť smer jazdy. Nie náhle, ako to hovorí doslovne tá vyhláška, že som obmedzil kohosi v premávke, za mnou paradoxne nikto nešiel, teda logicky som nikoho nemohol obmedziť, alebo ohroziť nedajbože, ale problém bol, že ani predo mnou, koho by reálne predomnou zastavili, ale musel som ísť vedľajšou ulicou, kade som reálne ešte nešiel. To by ešte nebol problém.
Musel som trochu spraviť istú krkolomnú kľučku, ktorá síce nemala až také logické opodstatnenie, ale z hľadiska toho, aby som sa vyhol akémusi buzerovaniu, prípadne nejakým nepríjemným problémom, ktoré možno ani nemuseli byť, pretože si dotyčný môže nájsť výhovorku aj v technicky bezchybnom stave vozidla, predsa som nechcel riskovať akýsi úplne zbytočný problém, a teda jazdu na aute som vyriešil obkľukou. Spravil som reálne asi 50 metrov navyše, avšak vtedy to bola azda jediná vec, ktorá ma najmenej trápila.
Chcel som tým povedať to, že radšej nebudem kohosi provokovať, ako následnej napríklad prosiť kohosi o odpustenie. Toto si mnohí neuvedomujeme, a predsa riskantne riskujeme kadečo, mylne sa domnievajúc, že všetko sa vyrieši mávnutím čarovného prútika.
Je spravdlivé kohosi izolovať na tak dlhší čas, a reálne si pritom nikoho neohrozil? Áno je, pretože prepokladá, že v tej násilnej trestnej činnosti teda budeš pravdepodobne ešte pokračovať. Presne aj Boh toto isté robí. Predsa len blázon by pustil nebezpečného recidivistu na slobodu pokiaľ jednoznačne vie, že jeho činnosť veľmi škodí, a je extrémne nebezpečný pre spoločnosť. Izolácia nikomu nespôsbuje radosť, ale podstatne zmenšuje bolesť a zabraňuje takto šíreniu zla vo svete, ktoré už celkom isto je veľmi deštrukčne narušené každým jedným zlom, ktoré sa vyskytne aj v tej najmenšej a možno aj najzanedbateľnej podobe, kde akosi len zdanlivo sa nič nedeje, ale to je len zdanlivo.
On síce aj nejakému krutému vrahovi niekoľkokrát odpustí vo kresťanskej sviatosti zmierenia, teda Pán Boh (podľa nášho katolíckeho učenia neexistuje hriech, ktorý sa nedá odpustiť, avšak trest za skutky, vraždy a pod, ako najvyšší zločin ) proste ako niečo čo je klasifikované ako trest delikt prečin musia byť jednoducho potrestané. Nie preto, aby niekto sa v tom vyžíval, ale práve preto, aby práve tej spravodlivosti, ako sa hovorí bolo učinené zadosť. Celkom zložitá definícia. Ako teda vidíte na základe tejto jednoduchej právnickej definície si viete celko ľahko dať odpoveď na vašu otázku.
Záverom ešte niekoľko myšlienok. Pokiaľ niekto spácha hriech v nejakej extrémej situácie, ja mám na mysli len rozoberanie akéhosi posudzovania hriechu a činnosti z hľadiska viery, nie z hľadiska zákona, a podobne, tak potom je to teda nejakým spôsobom ospravedlniteľné, hoci to nie je samozrejme to isté, ale podstatu hriechu to výrazne zmenšuje.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár