Samozrejme je tu aj technika. Kam by sme to došli a ako by sme vedeli čosi dobré vybaviť elektronicky, hoci to samozrejme v žiadnom prípade nemôžem považovať za dokonalé, považujem to pri práci len za čosi ako hodnoverné a podobne, ak by som napríklad nedôveroval tomu počítaču, že napríklad ak odosielam elektronicky mejlom nejaké napríklad materiály komusi, že to skutočne nedôjde. Kam by som sa to dopracoval? Teraz pravda beriem ohľad, že technika nezlyhá a podobne.
Skúste sa spýtať starších, napríklad vašich starých rodičov, že či správne chápu tomu, že dokážete poslať e mail komusi, ktorý je vzdialený na opačnom konci zemegule, a dokážete si s ním dokonca písať, využiť teda budete vedieť internetovú, elektronickú komunikáciu. Že či by vám napríklad oni sami dostatočne vedeli vysvetliť, ako je možné, že nejaký slovák pošle nejaký text a podobne komusi do Ameriky e mail, a ten dotyčný to bude mať u seba v počítači a podobne v priebehu doslova niekoľkých sekúnd, minút, proste jedná sa o okamih.
Azda to nevedia pochopiť, ale je to celkom normálne a prirodzené, pretože v čase ich mladosti nikto o tomto ani nechyroval. Vidíme teda na tomto jednoduchom príklade to, že ako aj doba ide výrazne dopredu a je len na nás, ako to zvládneme, ak sa prispôsobíme dobe, naše myslenie, alebo prispôsobíme dobu nášmu mysleniu.
S vierou to síce nejako nemusí súvisieť, ale ak napríklad vybavujeme čosi seriózne, čosi dôležité, možno aj vážne, a naozaj by sme pochybovali, mali by sme obavu, že to nebudeme vedieť vyriešiť, nebudeme dôverovať proste celej tej záležitosti, ktorú máme vykonať, akože by sme to dokázali všetko vybaviť? Tu je dôležitá aj viera v svoje schopnosti, ktoré som nadobudol. Ani tie schopnosti ako také, som nikdy nevidel, ani mi nikto nedokáže prečítať moje vedomosti a informácie z mojej pamäti, a predsa tam sú.
Tak isto je to aj s vierou ako významnou duchovnou zložkou ľudskej osoby. Ak nedokážeme proste pochopiť, že mnohé veci proste nemôžu byť nijakou náhodou – náhodou, nemôžeme sa proste dobre orientovať ani v spleti životných situácii, kde nechápeme častokrát nejaký zmysel, poprípade sa nedokážeme orientovať správne v nejakom aj prípadnom chaose, teda neporiadku. Práve preto možno budeme mať a poznať okolo seba možno rôznych umelcov, a podobných skvelých ľudí z nejakej brandže, ľudí, ktorí napríklad vynikajú mimoriadnym IQ,, ale napriek svojmu umeniu, ktorým istotne oplývajú, budú vyjadrovať akési lyrické obrazy, lyrické tvorby, teda čosi, čo sa obsaho toho nedá vyrozprávať, a poslucháč, alebo čitateľ a podobne si môže len na základne vlastnej dobrej intuícii domyslieť, čo tým chcel autor vyjadriť.
Len na okraj len spomeniem, že tých testov je samozrejme mnoho druhov, nezdá sa mi to moc jednoznačné, ale dajme tomu, bude taký človek vedieť, že to treba vykonať, ale nebude vedieť, prečo to má vykonať.
Vidíme tú slovnú hračku. Bude vedieť, čo má vykonať, to je intelektuálna zložka osoby, ale možno nebude vedieť prečo to má vykonať, čo už je duchovná zložka osoby. Dajme si otázku čo je dôležitejšie z tohto. Ja si myslím že to druhé, pretože aj v bežnej práci, môžeme napríklad za pracovný čas vyrobiť xy materiálu, ale na prípadnom prebytku materiálu sa nebudeme možno zamýšľať, prečo sme ho spravili toľko veľa, keď nám stačila napríklad ¾ z celkového počtu.
Záverom asi toľko. Pričom ten nadbytok sa nebude počítať do nadpočetného výkonu, za ktorý sa má dostať trebárs osobitná odmena nejaký príplatok a podobne, bude sa to počítať len ako prebytočný výrobok, ktorý možno nikdy nebude tovarom, teda tým, čo je predmetom kúpy a predaja na trhu. Ak sa mám vyjadriť ekonomicky. Málokedy sa napríklad bude zamýšľať nad zmyslom nejakej možno celkom bezvýznamnej alebo nelogickej úlohy alebo príkazu trebárs v práci, ktorej riešenie častokrát nemá nijaký hlbší význam ani pre ten daný podnik, ani pre nejakého vedúceho, ani pre toho podriadeného, proste bude to len preto, lebo sa to musí vykonať, lebo príde nejaká kontrola, alebo čo ja viem čo.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár