Na začiatku by som chcel pripomenúť, že ak niekto zmýšľa azda odlišne, čo je celkom možné, nech ho nasledujúce moje riadky, ktoré teda v krátkosti napíšem v niekoľkých blogoch bezprostrednej za sebou ani sa ich nedotknú, ani ich neurazia, proste som to napísal v zhode s učením, a nevidím v tomto nič zlé, ani neodborné.
Ako mohlo slúžiť? to skôr rôzne ideologické prúdy ktoré nikdy nemali s kresťanstvom nič spoločné. V skratke k citátu, že protestantizmus je naozaj rozkladný proces a vidíme výsledky napríklad v severnej europe škandinavii, vidíme proces anglikánskej cirkvi, kde celé farnosti sa pričlenili napríklad okamžite dekrétom anglicanum coetibus ku katolíckej cirkvi, kde biskupi boli opätovne sväteni na diakonov a knazov. neviem presne ako je to s biskupmi. koho konkrétne vysvätili to neviem.
Tam ten proces rozkladu trval relatívne krátko, ale bolo to veľmi účinné. Jedna otázka. obe cirkvi sú protestantské, v evanejlických periodikách ani slovo o tejto obrovskej zmene zmýšľania, pretože tam nastal proces zmeny zmýšľania, mohli prestúpiť do evanjelickej cirkvi, ved anglikáni sú protestanti, tak reálne kde by bol problém? problém samotný pravdepodobne nastal s ich osobným vnútorným nasmerovaním, kedy pravdepodobne pod vplyvom Ducha Svätého pochopili, že ohlasovať Božie slovo v štátnej cirkvi, ktorá de facto a de jure neexistuje, je nezmysel. to potom dnes cirkev ako takú (autokefálnu) môže zriadiť potom hocikto, kto si povie, že verí v Boha.
Nechcem tu písať možno jednostranne na túto veľmi ťažkú problematiku, a som si vedomý, že azda nie jeden čitateľ, možno nie konkrétne na tomto portáli, ale tam, kde momentálne diskutujem sa azda môže cítiť dotknutý, ale ono je to tak. Musíme si uznať, že človek konečne musí vyjsť zo svojej komfortnej zóny, kde sa cíti bezpečne, ale to bezpečie je predsa len jeho vlastná predstava, v ktorej predsa tak rád by vytrval čo najdlhšie.
Dá sa to? Pre niektorých áno, ale pre tých, ktorí stále nepohopili, že tu nejde o vlastné bezpečie, o nejaké duševné, duchovné, alebo materiálne, možno materialistické pohodlie, ale sa tu jedná o dokonalé spoznanie, o odrkytie pravdy v plnom jej rozsahu, čo to vlastne znamená, a keďže pravda asi najviac bolí, všetci sa jej obávame, to nikto nemôže poprieť.
Takýto nezdravý duševný panteizmus narobil mnoho škod, že sa tu potom naozaj nevyznáva viera v jediného Boha v Troch osobách, ale uctievanie vlastných filozofických dogiem, ktoré sa pretavili do akéhosi životného štýlu, ktorý danej skupine v podstate veľmi vyhovuje. To je problém aj starokatolíckej cirkvi, ktorá odišla ako skupina teologov z prvého vatikánskeho koncilu ako nesúhlas s jej uzávermi, a teda vytvorila si akúsi paralelnú cirkev, kde zachovala síce obrad. v podstate aj anglikánsky obrad je podobný katolíckemu, a ten istý obrad je piaty prijatý už 10. rok, avšak myslenie je úplne odlišné.
Čo chcem tým povedať. Jedine návrat naozaj ku pôvodným koreňom, ako sa to zdôrazňuje v iných periodikách, a je to preto, aby naozaj sa vytvorilo jedno stádo a jeden pastier. To som vlastne citoval slová biblie, nechcel som vynechať biblickú vsuvku.
Problémom aj v spoločnosti, nielen v tejto problematike je práve to, že každý chce vládnuť po svojom, všetci chcú byť vedúcimi, riaditeľmi, všetci proste sa chcú akosi začleniť do nejakej štruktúry, kde ich pravdepodobne bude najpohodllnejšie, kde sa budú možno cítiť v bezpečí, ale toto všetko je mylný proces, ktorý fatálne zasahuje do vedomia človeka tým, že ničí osobnosť človeka, a postupne sa degraduje jeho dôstojnosť, kadejakými izmami, a neviem ešte akými prúdmi myslenia, ktoré razia spoločnosťou.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár