Ak by som ešte v krátkosti poznamenal jednu pedagogickú poznámku, jedná sa o to, že v pedagogike sa učiteľ ako taký musí naučiť porozumieť a viesť toho, koho teda konkrétne má zvereného pod sebou, a to žiadna náuka ako taká ho nikdy nemôže naučiť, pretože na všetko si vyžaduje skúsenosť, ktorú musí načerpať, a ešte dôležité by som poznamenal to, že na všetko si treba zvyknúť, treba čas, skúsenosti, ktoré časom budú mať veľkú hodnotu, pretože oni nevymiznú nikdy, len sa znásobujú, a tým znásobujú aj svoju hodnotu.
Pokračujem teda. Dovolím si tvrdiť, že to myslenie keby sme to mali prirovnať k svetskej práci je také, že v jednom podniku, ktoré je manažérsky riadené zhora, si niekto z robotníkov pri páse začne budovať priamo v podniku paralelnú pracovnú inštitúciu založenú na rovnakom princípe, avšak za (nepravého) vedúceho sa vyhlási jej zakladateľ, a nejaká menšina, alebo väčšina ju bude nasledovať. Jestvuje teda právoplatne takéto spoločenstvo aj z právneho hľadiska? nie. neexistuje.
To sú len samozvanci.
A v cirkevnom prípade týchto sektárskych cirkví šlo len o jedno jediné. Narušiť jednotu s pápežom, zrušiť celibát teda tieto dve požiadavky sklbili do jednej primárnej. ale kto si diktuje podmienky? Práve preto postupom času tieto cirkvi vymiznu, pretože v nich nevanie Duch Svätý, ale duch blahobytu, egoizmu, duch prospechárstva, kde chce člen heretickej cirkvi vyťažiť čo sa dá, robiť vo svoj prospech, pokiaľ jej potomci, o niekoľko rokov nepochopia, že tadeto cesta nevedie, a vrátia sa nazad k pôvodným koreňom. toto pochopili mnohí duchovní anglikánskej cirkvi, a je načase aby to pochopili ostatné protestantské cirkvi, že jedine Petra ustanovil za hlavu cirkvi ktorá povstala v ríme a nikoho iného.
Chápem, že členovia a duchovní cirkvi sa môžu cítiť azda urazení, alebo s výčitkami svedomia, avšak pravda je oslobodzujúca, a lepší je návrat nazad z kratšej cesty, ako voliť pohodlie. A k citátu, prečo nežijú tieto cirkvi v akejsi duchovnej symbioze? je to jednoduché. Nespája ich Najsvätejšia Sviatosť Oltárna a platná plnosť kňazstva s apoštoslkou sukcesiou, čo je celkom isto pravda, hoci navonok to azda môže vyzerať. Je to vyslovene politická cirkev, kde hlavnú úlohu zohráva všetko možné, len nie to, čo pôvodne má znamenať.
V anglikánskej cirkvi je reálna možnosť, že postupnosť je zachovaná, ale nie je to isté. Práve preto ich museli znovu vysvätiť na diakonov, kňazov, biskupov, sub conditio, čiže ak bol zachovaný presný postup vysviacky podľa katolíckeho obradu ( z iného ádam sa ani čerpať nedá) tak sa vysviacka potvrdila podľa nášho katolíckeho obradu. Ale pozrite. Pán predpovedal, že raz bude jedno stádo a jeden pastier. teda sa tak už deje.
Čo poviem záverom. Jestvuje mnoho smerov, ktoré v živote človeka formujú, ktoré človek napríklad v živote začína, a potom aj končí. Jestvuje mnoho prúdov, ktoré človek vyznáva, ale postupom času mu neprikladá nijakú funkčnú hodnotu, aby jestvovala ako taká nádej, že sa vráti ešte k tomu pôvodného, čo doteraz vyznával, a to je veľká chyba. Presne ten bod, ten koreň je teda niečo, z čoho človek vychádza, a raz sa ku nemu môže vrátiť nazad.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
blake95
8. 2.febuára 2020 22:41
Najdlhší krátky koment, kt. som čítal.
Napíš svoj komentár